Sobota 15. února 2025, svátek má Jiřina
  • Premium

    Získejte všechny články
    jen za 89 Kč/měsíc

  • schránka
  • Přihlásit Můj účet

První český ryze internetový deník. Založeno 23. dubna 1996

Litujeme, ale tato diskuse byla uzavřena a již do ní nelze vkládat nové příspěvky.
Děkujeme za pochopení.

doktor

22. 5. 2007 12:24
Poslední diskutující

by byli udělali lépe, kdyby se místo času, stráveného psaním, věnovali poslechu ČRo 2: RNDr. Jan Pretel tam od 11 do 11,45 velmi střízlivě vysvětloval, jak to s těmi změnami klimatu je.

0 0
možnosti

balthasar

22. 5. 2007 12:45
Re: Poslední diskutující

.. vám můžou nejvejš závidět, že máte prostor si před polednem poslouchat rádijo ;-D

0 0
možnosti

i.h.

22. 5. 2007 11:26
Dotaz cast 3

Co se vsechno pouziva jako historicke proxies pro hlavni vystupy modelu (teplota, srazky, ja nevim, co tam vsecko je) a pro hlavni vstupy modelu (co2, teploty, oblacnost, aerosoly, a dalsi), a hlavne, jake jsou fyzikalne-chemicke zaklady korelaci proxy-velicina ? To je samozrejme dost obsahly dotaz, takze kdybyste mel odkaz (nebo nekolik) na nejaky prehled (ale prosim vas, ne takovy metelkovsky, skutecny). Samozrejme bych to nasel i sam, ale da to praci a ma se chodit ke kovari. Konkretne (to mozna vite z hlavy), jaka jsou nejmladsi merena data, ktera se pouzivaji pro korelace proxies-data ? Minim tim, rekneme ze proxy pro teplotu je pomer nejakych izotopu v sedimentu, a tedy "posledni sedimenty pouzite v korelaci byly odebrany v roce 2004 soucasne s merenim teploty, a prvni soucasne mereni teploty v miste odberu sedimentu bylo v roce 1957". Tak to by zatim bylo vsecko, dekuji. Nejvic by me zajimalo to modelovani doby ledove a optima.

0 0
možnosti

Bob

22. 5. 2007 14:46
Re: Dotaz cast 3

Zial, uz odchadzam na pracovnu cestu a nestihol som vam odpovedat podrobnejsie. Vratim sa az buduci utorok. My sa zaoberame iba interpretaciou zmien a premenlivosti klimy podla vystupov GCM modelov v obdobi 1901-2000 (viac 1961-2000) a scenarmi do roku 2100. Problematikou modelovania klimy v davnejsej dobe sa zaoberaju ine pracovne timy v zahranici a teraz nie som schopny poskytnut vam podrobnejsie informacie. Skuste Paleoclimate na http://www.google.com. Je niekolko typov proxy dat, ktore sa daju vzajomne kombinovat, pochopitelne pouzitelne priame merania su iba od roku 1775 a aj to iba asi z 30 stanic na Zemi, od roku 1951 je to uz asi 3000 kvalitnejsich stanic na teplotu vzduchu.

0 0
možnosti

i.h.

22. 5. 2007 11:26
Dotaz cast 2

Jak modelari vedi, model musi dobre popisovat zname chovani systemu, jinak jsou jeho predpovedi bezcenne. Jak tedy popisuji zname klimaticke modely a) stredoveke klimaticke optimum, b) "malou dobu ledovou" v obdobi ca. 1650-1850 ? Zkousel to s nimi nekdo ? Znama namitka je "ono to neslo, protoze nemame ta vstupni data, ktera modely potrebuji". Ano, ale pak je mozne ze znamych vystupu modelu spocitat vstupy, ktere tam musely byt, a kouknout se, jestli jsou realisticke. Zkousel to nekdo ? A co je podle tech modelu pricinou a) optima, b) male doby ledove ? Ktere vstupy musim jak nastavit, aby mi obe doby "vysly" ? (pokracovani)

0 0
možnosti

LM

22. 5. 2007 11:45
Re: Dotaz cast 2

Testovat modely takhle "inverzně" by šlo jen metodou pokusu a omylu. A to by bylo drahé. Dělají se různé experimenty i tohoto druhu (podívejte se třeba na projekty PAGES nebo PMIP)  Model jako takový ale čistě "inverzně" prostě nepustíte, nebude to fungovat. Z mnoha důvodů.

Co se musí nastavit, aby vyšlo optimum nebo malá doba ledová? Některý ze spousty různých parametrů. Když šikovně nadefinujete příkon energie k zemi, tyhle epizody tam bez problémů dostanete. Nikdo ale nepotvrdí (ani nevyvrátí), jestli ten "scénář" příkonu slunečního záření (protože to není nic jiného než scénář) je OK nebo ne.

0 0
možnosti

i.h.

22. 5. 2007 11:24
Tedy ten dotaz k modelovani klimatu

Vsude se argumentuje, jak jsou klimaticke modely dobre nafitovane na skutecnost. Ovsem jak je - pokud vim - vseobecne znamo, merena data, ktera maji byt modely popsana, existuji prinejlepsim teprve od roku zhruba 1950 nebo '55, a nektera vybrana data i z drivejska (teploty na nekterych mistech zemekoule od 1850, co2 od dvacatych let nebo od kdy), nektera data zacinaji az nekdy v letech osmdesatych - mozna sedmdesatych - (troposfera satelity). Rada velmi dulezitych dat, jako je oblacna pokryvka, je v modelech zachycena nedostatecne nebo vubec ne (ruzne predpoklady, ridky grid atd.), a historicky k nim zadna merena data neexistuji a nelze je ani odvodit. Pokud jde o data historicka, pouzivaji se ruzne proxies, ktere jsou ovsem zase odvozeny od tech merenych dat prinejlepsim padesat let zpatky. Takze vsechny historicke inputy visi na datech rekneme z 60 let zpet, a na ruznych znamych fyzikalne-chemickych zakonitostech, ktere ovsem plati beze zbytku pro dobre definovane, vetsinou uzavrene systemy, coz system Zeme-vesmir tedy rozhodne neni. Rozumim tady necemu spatne, nebo je to tak, jak jsem napsal ? Interakce mezi temito zakonitostmi v danem klimatickem systemu jsou nekdy znamy, nekdy ne.(pokracovani)

0 0
možnosti

i.h.

22. 5. 2007 9:13
Bob - pokracovanie

Az budu mit dopoledne trochu casu, zformuluji a hodim sem na vas dotaz, muzete se sem kolem poledniho kouknout ? Dekuji.

0 0
možnosti

Bob

22. 5. 2007 9:21
Re: Bob - pokracovanie

Suhlasim s diskusiou, lenze popoludni odchadzam a vratim sa az buduci utorok. Este k tomu moznemu zvyseniu uhrnov zrazok az o 40%. Niektorym uniklo, ze nejde o zvysenie celkoveho uhrnu zrazok za leto, ten skor o malo poklesne alebo zostane nezmeneny (podla scenarov). Ja som mal na mysli iba mimoriadne synopticke situacie, pocas ktorych sa aj v minulosti vyskytli neobvykle vysoke uhrny zrazok a nasledne lokalne alebo regionalne povodne. Je to predovsetkym centralna cyklona nad strednou Europou alebo vyskova cyklona s intenzivnymi burkami. Tam naozaj pri raste priemerov teploty vzduchu za cele leto o 4 °C hrozi velke zvysenie aj 1- az 5-dennych a aj kratkodobych uhrnov zrazok az o 40%. Neznamena to ale, ze kazda situacia sa takto prejavi, aj v minulosti bola pravdepodobnost vyskytu takychto situacii asi raz za rok niekde v strednej Europe, pricom niekedy sa vyskytli aj dve situacie v tej istej oblasi a niekedy bol pokoj v celej strednej Europe aj 5 rokov. Diskutovat o tom treba, lebo sme videli v minulych rokoch, ze viacere krajiny na to vobec nie su pripravene.

0 0
možnosti

i.h.

22. 5. 2007 8:55
Bob - pokracovanie

Jenom k tem publikacim: to si vyridte s panem doktorem Metelkou, ja po vas nic nechci (a kdyz byste mermomoci chtel videt moje, najdete si je, moje IP vidite. Jest to velmi jednoduche a pres par clicku se tam dostanete. U Garfielda je k mani jeste nejaka, co neni v mem seznamu. Ale koho to zajima.) Jestli si pamatujete, tak tema "kdo je tady odbornik a vedec" vnesl nekdy pred mesicem on a argumentoval, ze jenom on, protoze ma tyhle publikace, je opravnen, a my ostatni jsme nevzdelani blbci. Akorat ho pritom nejak nenapadlo, ze si ho u Garfielda najdeme a vychutname. Uznejte sam, kdyz se clovek s jednou jedinou impaktovanou publikaci stavi do takove pozy, zaslouzi pouze posmech. Ale navrhuji nechat toho se hadat, kdo ma nejdelsi fousy, a soustredit se na vecnou diskusi, pokud vam to vyhovuje.

0 0
možnosti

LM

22. 5. 2007 9:02
Re: Bob - pokracovanie

Lhát, to by Vám šlo. Ukažte jasně, kde jsem argumentoval, že jenom já jsem "odborník a vědec"? Buď to jasně ukážete, nebo jste jen ubožák...

0 0
možnosti

Bob

22. 5. 2007 8:41
Pokracovanie

Ospravedlnujem sa, ze som vcera vecer prerusil diskusiu, mal som ine povinnosti. Vznikla otazka o rozdieloch medzi predpovedou pocasia a klimatickym scenarom. Synopticka predpoved pocasia je prognoza stavu meteorologickych prvkov v case a priestore do 14 dni (dnes uz skoro vylucne na zaklade dynamickych modelov, pricom vsetky vstupne parametre su zname). S vynimkou oblacnosti a uhrnov zrazok je predpoved pocasia do 48 hodin velmi uspesna, do 7 dni dobre pouzitelna a na 8-14 dni iba orientacna. Pri oblacnosti a uhrnoch zrazok predpoved vyjadruje skor priestorovu premenlivost. Klimaticke scenare su tiez predpovedou ale rezimu klimatickych prvkov najmenej na 30 rocne obdobia v buducnosti (pod pojmom rezim rozumieme dlhodoby priemer, trend a variabilitu). Pretoze aspon jeden zo vstupnych parametrov nie je presne znamy (vzdy koncentracia sklenikovych plynov v atmosfere a casto aj aerosoly) tato predpoved ma charakter alternativnych scenarov. Niektore scenare sa ale povazuju za viac pravdepodobne. Scenare emisie sklenikovych plynov a aerosolov, spotreby energie, poctu obyvatelov a technologickych inovacii nepripravuju klimatologovia ale ini odbornici. Viacere procesy sa musia v modeloch parametrizovat a zjednodusovat, preto sa vystupy roznych modelov trochu lisia aj pri rovnakych vstupoch. Scenare nepredstavuju teda predpoved na konkretne dni, mesiace a roky, ale reprezentuju vyhlad na zmenu klimatickych pomerov za najmenej 30-rocne obdobia. Pretoze sa robia aj kontrolne vypocty smerom do minulosti a modeluje sa aj sucana klima, je mozne testovat uspesnost jednotlivych modelov a scenarov na zaklade priamych merani. V poslednych 10 rokoch sa kvalita klimatickych scenarov evidentne zlepsila. Niektori diskuteri maju pochybnosti o mojej odbornej zdatnosti - teda mam vyse 100 lepsich publikacii a minuly tyzden som si spocital 75 SCI citacii, tych inych citacii mam ovela viac (kto ale vyzaduje take informacie od inych mal uviest aj o sebe).

0 0
možnosti

Ivan Nový

22. 5. 2007 9:33
Bobe,

a to je právě kámen úrazu klimatických předpovědí, ty scénáře. Vědecká pracoviště, i lidé kteří se o to úpřimně snažili na Státní plánovací komisi, nebyli nikdy schopni vypracovat hospodářský plán (speciální případ scénáře - byl závazný) tak, aby byl reálný a to v horizontu jednoho roku. Totéž může platit s vysokou pravděpodobností i pro ty scénáře. Pokud to platí, pak enviromentalistické výstupy z klimatických modelů jsou nesmysly bez vědecké hodnoty.

0 0
možnosti

T

22. 5. 2007 2:57
A potom vsem

A potom vsem me nekdo bude presvedcovat, ze Klaus je i s tim titulem profesora ekonomie, ktere rozumi jako privatizaci (kterou zpackal, protoze je primitiv), ze vubec muze vubec necemu rozumet. Von je primitivni ubozak a nejenom v Ekonomii, stejne, jako ten idiot Havel v porozumeni lidskych vztahu.

0 0
možnosti

Ivan Nový

21. 5. 2007 22:52
LM - ad SRES.

Dají se ony scénáře označit jako ideologické? Dají, že. Už samotná obálka dokumentu je silně ideologická. Proč nejsou zkoušeny i jiné scénáře? Třeba mezní, které by prověřily kvalitu klimatologického modelu. Dávají-li se klimatologové na dráhu techniků, měli by se jako technici chovat a technik musí vyzkoušet i méně pravděpodobné scénáře.

0 0
možnosti

LM

21. 5. 2007 22:57
Re: LM - ad SRES.

Mezní scénáře jsou třeba A1FI nebo na druhou stranu třeba B1... Podívejte se na ně...

0 0
možnosti

i.h.

21. 5. 2007 21:26
No, to rikate vy, ze je profesor,

nemuzete nam tady prihrat jeho jmeno ? Ja bych se rad na nej podival k ISI. Zeptejte se ho, jestli vam to dovoli. Bohuzel vim ze zkusenosti, ze se vam neda moc verit, co se informaci tyce. Rad bych se podival na dilo skutecneho klimatickeho profesora, kdyz to uz u vas je takova bida. Jinak musim ale verit, ze se jenom tak vytahujete se svymi znamostmi u klimatiku.

0 0
možnosti

LM

21. 5. 2007 21:41
Re: No, to rikate vy, ze je profesor,

Když se bude chtít představit, představí se.

0 0
možnosti

Vyhledávání

TIRÁŽ NEVIDITELNÉHO PSA

Toto je DENÍK. Do sítě jde obvykle nejpozději do 8.00 hod. aktuálního dne. Pokud zaspím, opiji se, zešílím nebo se zastřelím, patřičně na to upozorním - neboť jen v takovém případě vyjde Pes jindy, eventuálně nikdy. Šéfredaktor Ondřej Neff (nickname Aston). Příspěvky laskavě posílejte na adresu redakce.

ondrejneff@gmail.com

Rubriku Zvířetník vede Lika.

zviretnik.lika@gmail.com

HYENA

Tradiční verze Neviditelného psa. Sestává ze sekce Stručně a z článků Ondřeje Neffa - Politický cirkus a Jak život jde. Vychází od pondělka do pátku.

https://www.hyena.cz