Keď Lenin podpísal separátny mier s Nemeckom dňa 3.3.1918, umožnil Nemcom presunúť údajne 40 divízií z východného frontu na západný front. To tak sťažilo situáciu, až hrozilo, že Nemecko a Rakúsko-Uhorsko (R-U) vyhrajú vojnu. Až na úpenlivé prosíkanie Francúzov a Britov americký prezident W.Wilson presvedčil Kongres, aby vstúpili do vojny v Európe. V tej snáď úplne poslednej chvíli USArmy vstúpila do vojny a jej priebeh sa obrátil. Nemecko a R-U prehrali vojnu a R-U sa rozpadlo. Na jeho území mohla vzniknúť ČSR, spoločný štát Čechov a Slovákov. Významní predstavitelia Slovákov sa k nej prihlásili v Martinskej deklarácii dňa 30.10.1918. V tomto úsilí vystupovala aj Slovenská liga v USA už od roku 1914.

Pre Slovákov znamenal vznik ČSR dva veľké zisky:

1. vznikla hranica medzi územím Slovenska a Maďarska
2. vzdelávací projekt pre Slovákov trpiacim ťažkou formou maďarizácie

1: S tou hranicou to nebolo jednoduché. Zvádzal sa boj o Bratislavu (Prešporok, Pressburg, Pozsony). Masaryk sa vyjadril, že Bratislavu potrebujeme pre ekonomicky významný riečny prístav na Dunaji. Hlavným problémom bolo, že Slováci boli v Bratislave vo výraznej menšine, hoci v priľahlých obciach prevládali Slováci. Dňa 3.2.1919 vypukli prudké nepokoje, na počiatku sociálne, tie ale rýchlo ovládli maďarskí nacionalisti žiadajúci maďarskú vládu, aby obsadila Bratislavu. Protesty sprevádzala streľba z okien, hádzanie kameňov do legionárov. Napadnutý bol aj taliansky veliteľ bratislavskej posádky. Vzniknuvší chaos a útočiaci dav rozohnali legionári streľbou. Následok, 6 mŕtvych a 13 zranených. Z nich dvaja zomreli v nemocnici. Mám informácie od nebohého svokra, že aj vtedajšia Bratislavská židovská obec písala list Wilsonovi, aby sa zasadil o pričlenenie Bratislavy do Maďarska. Boj o Bratislavu skončil víťazne a k ČSR boli pripojené aj malé obce na pravom brehu Dunaja: Petržalka, Ovsište, Jarovce, Rusovce a Čunovo. Mali slúžiť ako predpolie na obranu Bratislavy.

Druhá vážna udalosť v roku 1919 bola Maďarská republika rád (sovietov) založená boľševikom menom Béla Kun podľa ruského vzoru. Maďarskí boľševici obsadili východ a juh stredného Slovenska a vyhlásili dňa 16.6.1919 Slovenskú republiku rád (SRR). Na jej čele stál český revolucionár Antonín Janoušek z Kladna. V roku 10. výročia vzniku ČSR vydal jeden učiteľ z obce Očová útlu knižku obsahujúce slohové práce žiačikov na rôzne témy. Pri téme SRR jeden žiačik ukončil slohovú prácu vetou „Potom prišli Česi a Maďarov vyhnali“.

2: V roku 1907 vyšli v Uhorsku tzv.Apponyiho školské zákony. Ich cieľom bola intenzifikácia rečovej aj duchovnej maďarizácie nemaďarských žiakov pôsobením učiteľov v duchu veľkomaďarskej štátnej idei. Prejavovalo sa to tak, že keď učiteľ začul moju babičku rozprávať sa cez prestávku so spolužiačkou po slovensky, zmlátil obe rákoskou. V Uhorsku boli vzdelancami vo výraznej väčšine Maďari alebo maďaróni a tí po vzniku ČSR zdrhli do Budapešti. Na území Slovenska zostalo údajne cca 300 slovenských učiteľov s kvalifikáciou pre obecné školy a 20 pedagógov pre stredné školy. Zákonom č. 605/1919 Sb. bolo prikázaných v prvej fáze cca 1400 českých učiteľov do slovenských škôl. Maďarská univerzita bola premenovaná na Univerzitu J.A.Komenského, prvým rektorom sa stal profesor K.Hynek. Tento projekt spôsobil najvyšší vzdelanostný skok v dejinách slovenského národa.

Druhým problémom bol veľký nedostatok vzdelancov na pozície v štátnej správe a štátnych inštitúciách. Aj tu došlo k presunu veľkého počtu Čechov na Slovensko. Jedným z nich bol aj dedo mojej manželky. Začal ako „berňák“ daní za alkohol na južnom Slovensku. Dotiahol to až na prednostu na Finančnom riaditeľstve v Bratislave. Jan Rychlík vo svojej knihe uvádza časové detaily počtu českých zamestnancov na Slovensku.

Konsolidácia

Centrálne orgány ČSR boli konštituované pre unitárny štát. Ale už od počiatku mali niektorí slovenskí politici predstavu podobnú R-U modelu po vyrovnaní v r 1867. Najviac snahy v tomto zmysle vykazoval katolícky kňaz Andrej Hlinka, ale neúspešne. Vznik ČSR sprevádzal aj veľký spor medzi Benešom a Štefánikom ukončený až leteckou nehodou. Neskôr v r.1933 do neho odporným spôsobom vstúpil aj Peroutka. Povojnová ekonomika sa rýchlo rozvíjala hlavne v priemyselných Čechách s ťažkým priemyslom. Slovensko bolo viac agrárnou časťou republiky, ale časť českých priemyselníkov expandovala aj na Slovensko. Avšak na Slovensku prevažovali malé firmy a živnostníci.

Do tejto idylky vstúpila Veľká hospodárska kríza 1929-1933. Na Slovensku vysoko vzrástla nezamestnanosť do povojnovej populačnej vlny. České firmy, keď sa mali rozhodnúť, či zatvoria prevádzku v Čechách alebo na Slovensku, rozhodli sa pre druhú možnosť. Prudko poklesli ceny agrárnych produktov, čo ruinovalo slovenských sedliakov. Benešova vláda nemala žiadny efektívny nástroj na zmiernenie dopadov na obyvateľstvo, ak nepočítame žobračenky. Zrejme vtedy vznikol na Slovensku odpor voči Benešovi. Oživenie ekonomiky nastalo v r.1935. Aj na tom sa výrazne podieľal český kapitál.

S pribúdajúcimi rokmi pribudol aj nový fenomén v oblasti vzdelania. Hore spomínaný vzdelávací projekt na Slovensku bol natoľko úspešný, že po necelých 20 rokoch sa už tu vyskytla početná mladá vzdelaná generácia. Tá začala mať záujem o účasť na správe vecí verejných. A tu nastal zlom, lebo Benešovi ľudia v Prahe si to nevšimli. Príklad: prednosta jedného úradu, Čech, dosiahol vek odchodu do dôchodku. Jeho námestník už bol mladý ambiciózny Slovák. Pochopiteľne, že sa nádejal prevziať pozíciu prednostu po ňom a v tomto zmysle napísal žiadosť na príslušné ministerstvo do Prahy. Odpoveď: „Vaši žádosti nelze vyhověti“. A poslali tam iného Čecha. Čuduje sa niekto, že sa z mladého Slováka stal nacionalista?

Kríza pomohla Hitlerovi v Nemecku sa dostať k neobmedzenej moci. Vyvrcholilo to dňa 30.9.1938 vnútením Mníchovských podmienok odovzdania Sudet. Slováci prišli na rad dňa 2.11.1938 vo Viedenskej arbitráži, keď museli odovzdať Maďarsku územia dnešného južného Slovenska vrátane Košíc a celú Podkarpatskú Rus. Tzv. Žitný ostrov sa dostal za hranice do Maďarska. Aj Poliaci si prišli na svoje a dostali pár obcí v regiónoch Orava a Spiš. Pod ťarchou udalostí bol schválený Ústavný zákon zo dňa 22.11.1938 o autonómii Slovenskej krajiny 299/1938 Sb. Katolícky kňaz J.Tiso sa stal predsedom vlády s právnou mocou na území Slovenska.

(pokračování...)