(Druhá část - slovenský pohled na společný stát, první část je zde.)

Tu sa pristavím pri Tisovi. Žurnalisti a historici často používajú pre neho výraz „kontroverzný“. Ja by som použil výstižnejší pojem „dve mentálne mutácie alfa a beta“. V posledných voľbách zvíťazila na Slovensku Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS). Jej predsedom bol kňaz Jozef Tiso, poslanec československého parlamentu, predtým krátko aj minister školstva ČSR. V mladom veku mal sociálne cítenie a vo farnostiach, kde pôsobil, organizoval svojpomocné spolky v prospech chudobných sedliakov.

V HSĽS sa vyskytovali dve politické krídla: autonomisti (Tiso, Sidor) a separatisti (Tuka, Mach, Ďurčanský). Možno to niekoho prekvapí, ale Tiso-alfa bol pôvodne autonomista. Autonomistické krídlo HSĽS bolo vo výraznej väčšine a preto sa ČSR po Mníchovskej dohode nerozpadla, keďže dávne ciele autonomistov boli splnené. Súčasťou prevzatia moci bolo aj zaujatie pozícií v štátnej správe. V demokratických systémoch je bežné, že nová vláda si do štátnej správy dosadzuje „svojich ľudí“. V prípade Slovenska, po počiatočných nezhodách, došlo k výraznej výmene predstaviteľov štátnej správy sprevádzanej ich odsunom v súčinnosti s pražskou vládou. Jan Rychlík píše, že bolo odsunutých 9 000 Čechov (vrátane ich rodinných príslušníkov). Boli vydané aj dve poštové známky 30h a 60h s portrétom Hlinku platné len na území Slovenska. Medzitým separatisti komunikovali s Hitlerom o podporu v túžbe po vyhlásení samostatnosti Slovenska.

Začiatkom marca 1939 predseda centrálnej vlády Beran zbabral, čo sa len dalo. Zinscenoval Homolov puč, násilný pokus o zmenu politických pomerov na Slovensku a uchopenie moci. Poplietol si Tisa s Ďurčanského aktivitami. Prezident Hácha odvolal Tisa z pozície predsedu slovenskej vlády a menoval Sidora. Následne si Hitler pozval Tisa-alfa do Berlína. Vladimír Jančura podrobne popisuje vo svojom rozsiahlom článku (google: samostatni-z-vole-adolfa-hitlera), aké mohutné hrozby Maďarskou kartou vyvíjal Hitler na Tisa-alfa, aby zabezpečil samostatnosť Slovenska. Nakoniec svoj cieľ dosiahol. Tiso, po návrate z Berlína dňa 14.3.1938, predstúpil pred Slovenský snem ako poslanec, vysvetlil Hitlerove hrozby a požiadal snem o vyhlásenie samostatnosti. Stalo sa a Tiso sa stal predsedom vlády. O deň neskôr Wehrmacht obsadil Čechy. Za prezidenta bol Tiso zvolený až 26.10.1939. Tuka sa vtedy stal predsedom vlády.

Je smiešne, keď rodu verní slovenskí historickí analfabeti velebia Tisa, že sa vraj zaslúžil o samostatnosť. Podobne je smiešne tvrdenie z českej strany, že Slováci im pichli „kudlu do zad“. Hitlerovi sa predsa podvolili predstavitelia iných veľmocí.

Tiso-alfa hneď pochopil potrebné kroky. Nový štát potreboval peňažnú menu a teda emisnú banku. Vybral to najlepšie, čo sa na Slovensku vyskytovalo. Imrich Karvaš, posledný námestník ministra financií ČSR, ekonomický a finančný expert a autor odborných publikácií. Keď ho Tiso oslovil, ten ho spočiatku odmietol s argumentom, že nesúhlasil s odtrhnutím Slovenska. Navyše, jeho manželka bolo Češka evanjelického vyznania. Tiso mu údajne pripomenul, že história by ho mohla zaradiť hneď za Štúra a Štefánika. Nakoniec súhlasil. Karvaš expresne rýchlo vybudoval Slovenskú národnú banku (SNB) na „zelenej lúke“ a vytvoril excelentné pravidlá pre riadenie menovej politiky štátu. Významnú úlohu zohral aj národohospodár Peter Zaťko. Ponuku na ministra odmietol. Ale bol poradcom ministra hospodárstva.

Ekonomický paradox

Nový štát začal žiť svojim špecifickým životom. Trhová ekonomika v konkurenčnom prostredí fungovala ďalej. SNB fungovala perfektne. V trhovej ekonomike platí základný zákon: keď klesá konkurencia, stúpa cena a naopak. Keďže Žitný ostrov po Viedenskej arbitráži už patril do Maďarska, konkurencia pre sedliakov hospodáriacich v iných regiónoch sa výrazne znížila a teda mohli zdvihnúť ceny. Aj moji obaja dedovia boli sedliaci a aj pri zdvihnutých cenách predali, čo chceli predať. A vôbec si nesťažovali. Arcibiskup Sokol svojho času spomenul, že aj jeho rodičia sedliaci sa mali za Slovenského štátu dobre. Keďže je ekonomický nevzdelanec, pripisoval zásluhu Tisovi. Uniklo mu, že zásluhu na tom má hlavne Viedenská arbitráž. Ale je pravdou, že štát dosť podporoval dotáciami poľnohospodárov.

Kým Nemci vyslovene drancovali protektorátnu ekonomiku, na Slovensku investovali. Nemcami ovládané monopoly Siemens, Göringove závody, I.G. Farben, Mannesmann a iné zvyšovali zamestnanosť. V prvej polovici vojny nemecká vojnová konjunktúra poskytovala aj odbytištia pre výrobky zo Slovenska. Až keď sa situácia vo vojne r.1943 obrátila a Nemci boli na ústupe, začala trpieť aj ekonomika. Aj nová hranica medzi Čechami s Slovenskom vytvorila istú bariéru v prenikaní konkurenčného tovaru z českej strany. Slovenským výrobcom sa „ľahšie dýchalo“. Rozdiely sa prejavovali posilnením slovenskej koruny. Výmenný kurz na peňažnom trhu koncom vojny bol 1 Ks = 2 Kč.

Počas vojny bol v Protektoráte zavedený prídelový systém (PS) potravín a niektorých tovarov. Na Slovensku ho Karvaš nezaviedol. Keď ho Nemci r.1944 zatkli, jedným z obvinení bolo nezavedenie PS, aby zabránil vývozu prebytkových potravín do Nemecka. On to odmietal, hoci to bola pravda.

Mentálna mutácia beta

Keď si Tiso všimol, že Slovensko prosperuje, začala prevažovať v jeho mentálnej výbave už mutácia beta. A keď Hitler napadol Poľsko 1.1.1939, nechal sa vtiahnuť do jeho vojny. Hitler síce chcel, aby slovenská armáda vstúpila hlbšie do poľského vnútrozemia, ale údajne Tiso nechal zabrať iba obce stratené pri Viedenskej arbitráži.

To čo nasledovalo na jeseň 1939 je začiatok hanebného konania istej časti slovenské národa. Nacionalisti spustili akciu „Češi peši do Prahy“. Začalo hanebné vyháňanie Čechov „civilistov“ zamestnaných na Slovensku v rôznych firmách aj štátnych inštitúciách (železnice, školy a pod.) i živnostníkov. Jan Rychlík píše, že z počtu 90 000 Čechov žijúcich na Slovensku bola asi polovica vyhnaných. Medzi nimi bola aj rodina neskoršej herečky Květy Fialovej. Prezident Tiso-beta nechal tomu voľnú ruku.

V tejto súvislosti jeden môj známy Čech, starý pán, žijúci v Bratislave mi rozprával svoj príbeh. Mal živnosť na preparovanie zvierat a vtákov a dodával ich pre školské prírodovedné kabinety a múzeá. Dobre sa mu darilo pri slabej konkurencii. Mal suseda, priateľa, veliteľa policajného okrsku. Ten mu navrhol, že nechá zatknúť nejakú prostitútku a ponúkne jej dve možnosti. Buď pôjde do basy, alebo sa za neho vydá. Česi zo zmiešaných manželstiev neboli vyháňaní. A až to raz prehrmí, potom sa rozvedie. Nakoniec sa nemusel ženiť, lebo rezort školstva potvrdil, že je „užitočný“.

Cítim potrebu sa vyjadriť k zvláštnemu fenoménu patriacemu do „Teórie demagógie“. Máme dve udalosti: riadený odsun úradníkov štátnej správy a hanebné vyháňanie civilistov. Demagógovia strčia obe udalosti do jedného mecha a následne argument pre prvú z nich uplatnia všeobecne na celý mech. A máme demagógiu, ako vyšitú. Ale aj isté percento slušných ľudí si to neuvedomuje.

Židovská menšina

Ešte v dobe autonómie sa začali úvahy o protižidovskej legislatíve. Vo februári 1940 bol schválený prvý arizačný zákon a v septembri 1940 druhý arizačný zákon. Vyvrcholením bolo Nariadenie č.198/1941 Židovský kódex o právnom postavení Židov a o rok neskôr ústavný zákon č. 68/1942 o vysťahovaní Židov. Vysťahovanie znamenalo deportáciu do koncentračných táborov. Z koncentrákov sa nevrátilo cca 70 000 Židov. Arizácia znamenala zmocnenie sa židovského majetku. Bolo to zdôvodňované zástupným argumentom, že Židia zneužívali svoje majetkové postavenie. Aj keby to tak ojedinele bolo, na to sú predsa finančné nástroje a nie plynové. Za každého „prijatého Žida“ do koncentráku Slovensko platilo 500 RM do nemeckého štátneho rozpočtu. Pre tieto skutky sa dostal Tiso-beta aj do prudkého sporu s predstaviteľmi Vatikánu, ale neustúpil.

Ak sa aj niektorý Žid vrátil, „postihnutí“ arizátori nariekali „Prečo sa vrátil práve ten môj Žid?“ Treba pripomenúť, že podnikaví Židia riadne platili dane. Naopak, nemalý počet arizátorov nemal podnikateľský talent a skrachoval.

Kým Židov deportovali do koncentrákov, pre Rómov boli zriaďované vyhláškou č. 137/1941 pracovné útvary slúžiace na prevýchovu a hospodárske využívanie tzv. asociálnych živlov a Rómov nachádzajúcich sa mimo pracovného pomeru (v zákone sa používa termín „Cigán“).

(Dokočení zítra)