Neviditelný pes

GLOSA: Bodka Milana Lasicu 29

1.9.2008

Milan Lasica

...že na čo sa dobre pamätám...

...ako som päťročný ležal v nedeľu ráno vo svojej postieľke v rodičovskej spálni, mama v kuchyni pripravovala raňajky a otec sa v kúpeľni holil a prdel...
...ako ma Jožo F. napadol pred Csáky školou na Ružovej, neskôr Jesenského ulici a ja som ho ovalil po hlave rysovacou doskou...
...ako sme sa v prvej ľudovej učili spievať Avanti popolo a la riscosa, bandiera rosa, bandiera rosa a Korycina sa pritom posral...
...ako sme museli zaplatiť v druhej ľudovej každý korunu a do triedy prišiel muž s krokodíľou kožou namiesto ľudskej, čo sa ukázalo, keď si vyzliekol košeľu...
...ako nás učiteľ fyziky krátko pred polročnou konferenciou skúšal a všetci po jednom, bolo nás asi štyridsať, sme museli odrecitovať z učebnice pasáž o transformátore a ako každý hovoril to isté, ale známky sme dostali rozdielne...
...ako učiteľ chémie používal telesné tresty tým spôsobom, že nás ťahal jednou rukou za ucho a druhou nám stískal rameno a šepkal pritom "eugléna zelená, ty ničema"...
...ako zomrel súdruh Stalin a učiteľka, ktorá mala dozor v školskej jedálni, usedavo plakala...
...ako zomrel súdruh Gottwald a učiteľka, ktorá mala dozor v školskej jedálni, usedavo plakala...
...ako sme stáli čestnú stráž pri buste súdruha Stalina a nemohli sme sa zdržať smiechu...
...ako sme s Paľom P. boli prijatí do ČSM a súčasne sme každú nedeľu chodili do evanjelického kostola na Legionárskej...
...ako som bol na slávnostnom otvorení Pionierskeho paláca a ruku mi podal súdruh Široký...
...ako prišla za mnou spolužiačka so spolužiakom a konšpiratívne mi oznámili, že riaditeľ školy je podozrivý zo špionáže pre imperialistov...
...ako ho chceli odhaliť a vnikli v noci do školy...
...ako z toho nič nebolo...
...ako nám učiteľka dejepisu vysvetľovala, že po prvotne pospolnej spoločnosti zákonite prišla otrokárska, po nej zákonite feudálna, po feudálnej kapitalistická, po nej zákonite socialistická a po socialistickej zákonite komunistická a ako som sa jej opýtal, čo príde zákonite po komunistickej a ona odišla z triedy...
...ako som recitoval báseň Kysuca, Kysuca, voda studená, len skúpe grapy polí, môj život strašne holý, hŕba kamenia... a potom sa to obrátilo a končilo to...ani ma hlávka nebolí, ani ma srdce nebolí, vládnem ja, ľud...a ako som s tým vyhral Hviezdoslavov Kubín....
...ako po maturitných skúškach oznámili spolužiačke Maríne Č. že z politických dôvodov nesmie ísť študovať na vysokú...
...ako sme tam stáli a boli sme ticho...
...ako v októbri v päťdesiatom šiestom sedel u nás v kuchyni ujo Laco a hovoril, že z Budapešti to rýchlo preskočí k nám a s komunizmom je koniec...
...ako sme na ten koniec čakali ešte tridsaťtri rokov...

... na toto som si spomenul teraz, keď sa začína školský rok.

(Psáno pro Týždeň)



zpět na článek