GLOSA: Bodka Milana Lasicu 22

Viem, že lietadlo je splnený Ikarov sen. Trvalo dlho, kým sme sa všetci stali Ikarmi. Teda Ikarmi, ktorí doletia a slnko im nespáli krídla. Ale i tak, zdá sa mi, že letecká doprava nie je celkom to, o čo Ikarovi a jeho otcovi išlo.

Mimochodom, je typické, že Ikaros letel s otcom, a nie s matkou. Je dokonca pravdepodobné, že otec ho na to nahovoril. Matka určite sedela doma a triasla sa od strachu. Modelová situácia. Nezodpovední muži sa púšťajú do detinských dobrodružstiev, lebo chcú uskutočniť svoje sny. Chceli lietať ako vtáci ...malý vtáčik nad oblakmi krúži a ja za ním poberať sa túžim, chcel by som byť ako vták... možno je neslušné, že citujem svoj vlastný text, ale vidí sa mi, že ten text vystihuje presne to, o čo išlo firme Ikaros and father. Lietať ako vták. Teda, aby som sa to pokúsil pomenovať, lietať osobne, a nie prostredníctvom stroja. Mať krídla, rozbehnúť sa a vzlietnuť.

Je to celkom iste romantickejšie, ako zháňať čo najlacnejšiu letenku, ponáhľať sa v zápche taxíkom na letisko, vystáť rad pred odbavovacím pultom (odbavovací pult je mimoriadne chúlostivý termín), absolvovať ponižujúcu osobnú prehliadku (najväčší problém mužov – treba si odopnúť opasok a bez opasku prejsť pár krokov bez toho, aby vám spadli nohavice), čakať v letiskovej hale na odlet, vystáť rad pred vstupom na letiskovú plochu, tlačiť sa v autobuse, ktorý vás vezie k lietadlu, vystáť rad na schodíkoch lietadla, napchať príručnú batožinu do odkladacieho priestoru, usadiť sa na nepohodlnom sedadle, nedajbože medzi dvoma cestujúcimi, takže keď si chcete odskočiť, musíte jedného z nich zobudiť, aby vstal a pustil vás do uličky, ak sedíte na kraji, zobudí on vás, zo zúfalstva sa dívať na filmy, ktoré vám premietajú, aby vám rýchlejšie ubehla cesta, prežiť v zdraví pravidelné turbulencie, prežiť v zdraví pristátie (nezabudli vysunúť kolesá?), vystáť rad pri východe z lietadla, počkať si takú hodinku na batožinu (čo ak moja nepríde?), absolvovať colnú prehliadku, tlačiť sa v autobuse z letiska alebo minúť svoje úspory na taxík. Takto si to Ikaros iste nepredstavoval.

Myslím, že viem, ako. Vzlietnuť vtedy, keď sa mi zachce. Nasadiť si krídla a letieť, kam sa mi zachce. Alebo len tak, bezcieľne, pre radosť z letu. Ktovie, ako by ľudstvo dopadlo, keby sa tento sen bol uskutočnil. Zdvihnete oči k nebu a tam kŕdle mužov mávajúcich krídlami. Sem-tam nejaká žena, ktorej sa zunovalo sedieť doma a báť sa o svojich chlapov.

Je ich toľko, že bude treba organizovať čas odletov a príletov, aby sa vo vzduchu nezrážali a nepadali na zem, to znamená, že sa bude musieť odlietať z vopred určených miest, a nie ako sa každému zachce a pristávať sa bude tiež na vopred určenom mieste a vo vopred určenom čase a odtiaľ sa potom dostanete domov autobusom alebo taxíkom.

Takže Ikaros si to mal rozmyslieť. Niekedy je riskantné uskutočniť svoj sen.

(Psáno pro Týždeň)