Neviditelný pes

DOPRAVA: Námi placení zabijáci

7.12.2005

Je dojemné koľko sa už popísalo o vtáčej chrípke (aj vtákovín) a hlavne o jej obetiach. Tie sú ale tisíce kilometrov vzdialené a vzhľadom k mase ázijskej populácie doslova pod hladinou viditeľnosti (percentuálne ide o takmer nič päť miest za desatinnou čiarkou). Ak nám ale ide o ľudské životy, prečo nechránime tie naše, tu a teraz? Už v článku o vtáčej chrípke som pripomínal každodenné obete autohavárií, ktoré ale často umierajú zbytočne! Tie totiž (na rozdiel od hypotetickej hrozby pandémie vtáčej chrípky) môžeme riešiť už hneď a s okamžitým efektom! Žiaľ, väčšina mojich príkladov je zo Slovenska, ale v Čechách by sa iste tiež našli (viď. obete po autonehode herca M. Labudu na zľadovatenej diaľnici). Na Slovensku máme obecne známu "cestu smrti" medzi Nitrou a Hronským Beňadikom, ktorej za posledných desať rokov padlo za obeť až 69 ľudských životov. Navrhované riešenie v diaľničnom obchvate chce veľké investície a čas. Sú však riešenia okamžitej záchrany ľudských životov a sú okamžite dostupné.

Cesta je služba. A ak na ceste umierajú ľudia, tak chyba je v prvom rade v tých, kto túto službu poskytujú a jej kvalitu kontrolujú - stavbári, údržba ciest a polícia. Tí všetci majú osemhodinový platený čas päť krát do týždňa, aby sa zamysleli nad tým, či krv týchto obetí nie je aj na ich rukách. A ona je. Veď oni za tie roky veľmi dobre vedia kde je problém a neriešia ho. Ako ho potom môže vyriešiť šofér za päť sekúnd kolízie v zle projektovanej križovatke alebo neprehľadnom úseku cesty? Zodpovednosť je na tých, čo o tomto nebezpečí vedia a predsa nekonajú! Či dokonca konajú tak, že následkom sú nevyhnutné obete. Vrcholnú ukážku si môžu pozrieť návštevníci Aquaparku Oravice, kilometer pred týmto zariadením v ostrej pravotočivej zákrute pri horárni. V jej vrchole je DVA KRÁT prerazený betónový základ stĺpu telefonického vedenia predošlými haváriami. A riešenie zodpovedných? Pred tie dva pomníky ľudských životov postavili TRETÍ, nový betónový stĺp! Iný, do očí bijúci príklad, máme v Bratislave pri Slovnafte. Bez upozornenia tam postavili doprostred širokej cesty ostrovčeky tak nešťastne a navyše bez varovnej signalizácie v noci, že to spôsobilo sériu havárií. Od prvého takto postihnutého auta po príchod Polície narazilo na túto pascu šesť ďalších vozidiel, po príchode dopravných policajtov ďalšie tri autá. Našťastie nedošlo k vážnym zraneniam, ale škody bolo aj tak príliš. Pôvodca tohto zlyhania nebude nikdy potrestaný a postaví tých pascí za svoj život ešte desiatky. Dokonale absurdný systém.

Celý náš vzťah k automobilizmu je zvrátený, čo dokladuje aj gumený paragraf o prispôsobení jazde stave a povahe vozovky. Neviem celkom pochopiť akú povahu má vozovka (náladovú, hádavú, melancholickú?), ale viem celkom istom, že je to dobrá výhovorka na to, aby sa celá vina automaticky zhadzovala na vodičov. Veď každý vodič, ktorý sa dostane do takejto situácie (aj keby len kvôli námraze) je tiež automaticky pokutovaný! Čiže, stane sa vám nešťastie a zodpovední vám ešte naložia. A neskúšajte sa ich pýtať, čo urobili pre to, aby k takýmto nehodám nedochádzalo - kde sú varovné značky a trebárs aj spomaľovače, ktoré by účastníkov cestnej prevádzky možno aj rozčúlili, ale určite by vyšli z takej zákruty smrti bez úhony?

Výhovorky na nedostatok kapacity, peňazí a technického vybavenia už poznáme. Ale veď aj tu je riešenie okamžité - ak platia pokutu AUTOMATICKY šoféri, nech platia desaťnásobnú pokutu AUTOMATICKY aj tí, čo takúto pascu na autá postavili a tí, čo ju s takou dojemnou starostlivosťou udržiavajú. A to by sme videli okamžité riešenia! Pretože to drevo môže ležať inde a aj tomu telefónnemu stĺpu neuškodí, keď bude stáť o štyri metre vedľa. A verte, nebolo by od tej chvíle treba žiadnych petícií, nami platení vrahovia by sa veľmi rýchlo chytili rozumu a aj na ľudskú morálku by si dokonca sami od seba spomenuli.

Rozhodne tu vidím šancu začať zachraňovať ľudské životy na našich cestách už od Nového roku. Keby naše médiá na Slovensku aj v Čechách venovali takú pozornosť obetiam dopravných nehôd hneď na prvých stranách, ako ju venujú neznámym obetiam vtáčej chrípky vo vzdialených krajinách, bola by to tá najlepšia reakcia na OKAMŽITÚ a TRVALÚ hrozbu ktorej sme vystavení vďaka ľahostajnosti a šlendriánstvu staviteľov "zákrut smrti"...



zpět na článek