Všetci ich poznáme. Volám ich "džípáci" a odlišujú sa od nás ostatných tým, že sa naozaj chcú odlišovať, a to okázalou aroganciou, ktorú podporuje ich vlastníctvo masívneho vozidla podoby tanku.

Ich ignorácia všetkých ostatných účastníkov cestnej premávky je tak iritujúca, že diskusia k môjmu článku Nami placení zabijáci sa z väčšej časti zaoberala práve týmito zabijakmi na našich cestách. Je evidentné, že ide o relatívne novú skupinu šoférov, ktorí sa rozhodli nielen ukázať svoje (zväčša nakradnuté) bohatstvo, ale aj doslova obrniť proti nám ostatným, vlastniacimi približovadlá s bežnou hrúbkou plechu a nárazníkmi, ktoré nepripomínajú zvarené koľajnice. Je jasné, že každý z nás už niekedy zažil ohrozenie týmito kreatúrami, kde sa malosť mozgu kompenzuje obrovskými rozmermi ich motorových monštier. Niektoré sú také veľké, že môžu parkovať kdekoľvek, pretože ich bežné odťahovacie služby nedokážu pohnúť z miesta.

Drastické opatrenia proti agresivite vodičov na cestách, ktoré zazneli v už spomínanej diskusii čitateľov Neviditelného psa, by sme teda vôbec nemali generalizovať na všetkých vodičov vrátane tých, čo ešte vlastnia "hadraplán". Je tu ale možné riešenie proti tejto (percentuálne veľmi malej, zato masívne iritujúcej) skupine vodičov. Veď v našom zákonodarstve je už zahrnutý pojem "vozidla ako zbrane" v prípade, keď sa takýto duševný maloroľník pokúša vedome svojím auto-tankom zraziť príslušníka polície, ktorý ho zastavuje. Túto právnu formuláciu je teda nutné len dotiahnuť do konca. Autá nad určitú hmotnosť treba vyhlásiť za "zbraň" a ich majiteľov podrobiť povinnosti preukázať, či sú schopní takúto zbraň vlastniť bez toho aby ohrozovali obecnú bezpečnosť.

Vlastníctvo džípu by sa tak stalo vlastníctvom potenciálnej zbrane so všetkými následnými opatreniami a obmedzeniami pre ich vlastníkov. Keby sme toto vyriešili, snáď by sme sa potom už menej rozčúlene mohli venovať faktu, že zabijaci na našich cestách sedia aj v kanceláriách projektantov ciest, ich údržby a kontroly cestnej premávky…