Pri príležitosti vydania najnovšej knihy Pomsta trpaslíkov navštívil Markus Heitz, jeden z napredávanejších autorov žánru fantasy, v rámci svojho propagačného turné aj Bratislavu. V utorok 4. júla obdaroval v kníhkupectve Brloh svojim podpisom viac než stovku fanúšikov. Trpaslík Tungdil – jedna z hlavných postáv trilógie o Trpaslíkoch – aj knihu slávnostne pokrstil. O trpaslíkoch je známe, že žijú v jaskynných palácoch ukrytých hlboko v horách, kde ťažia poklady ako sú mithril, diamanty či zlato. Práve týmito vzácnymi surovinami uviedol knihu do života krstný otec Martin Schuster, preoblečený za trpaslíka Tungdila, vyzbrojený vojnovými sekerami, falošnými fúzmi a nefalšovaným želaním aby všetci tí, ktorí ju vezmú do ruky nepustili dovtedy, kým neprečítajú posledný riadok.

Markus Heitz bol spočiatku trošku zaskočený tak vysokou účasťou svojich fanúšikov. Neskôr sa zdôveril: "Viem, že moje knihy majú u čitateľov úspech, ale na autogramiády vo veľkých mestách v Nemecku príliš veľa ľudí nechodí. Obyčajne je účasť vyššia v menších mestečkách. Deň pred Vami som navštívil kníhkupectvo v Prahe, v ktorom sa dala účasť spočítať na prstoch a naopak v Brne by mi všetky prsty (aj tie na nohách) rozhodne nestačili. Keďže Bratislava je rovnako ako Praha hlavným mestom, nečakal som, že na autogramiádu by mohlo prísť až tak veľa ľudí. Som veľmi milo prekvapený a mám radosť, že tak malí hrdinovia, ako sú trpaslíci, sa u vás stretli s tak veľkým ohlasom"

Zatiaľ čo sa Markus vytrvalo podpisoval do kníh, krstný otec – trpaslík Tungdil – zabával čakajúcich, pózoval fotografom a odpovedal na ich otázky. Občas aj sám nejakú otázku publiku položil. Ako napríklad: "Čo majú trpaslíci okrem diamantov a pekných žien najradšej?" spýtal sa davu Tungdil. "Pivooooooo" zaznelo zborovo z nekončiaceho sa zástupu čakajúcich. Vychladené pivo vlastnej značky "Tungdil Beer", ktoré tento trošku prerastený trpaslík rozdával medzi fanúšikmi, v teplom počasí mnohým dobre padlo. Väčšina obdarovaných si napokon nechala autorom podpísať nielen knihu, ale aj prázdnu plechovku ako suvenír z autogramiády.

A čo autor hovorí na ďalšie pokračovania? "Trpaslíci premenili môj sen na skutočnosť. Umožnili mi, aby som aj naďalej mohol pracovať len ako spisovateľ. Malé bytosti, veľký vplyv. V najlepšom však treba prestať. V tomto prípade tomu tak skutočne bude. Prečo? Chcel by som čitateľom dopriať čas, aby si sami upravili vzťahy medzi jednotlivými národmi. Bez toho, žeby sa im niekto díval cez rameno. Počkajme si, čo sa z toho za niekoľko rokov vyvinie. Možno jedného dňa opäť otvorím bránu do Skrytej zeme a kto vie, ako to tam bude vyzerať a ako sa osud s našimi hrdinami pohrá". Môžeme len dodať, že Markus Heitz nosil všade so sebou malý zápisník, kde si občas poznamenal nové slovo či príhodu, ktorú u nás počul, takže je možné, že novonadobudnuté zážitky sa objavia aj v jeho ďalšej tvorbe.

Kým sa odvďačil všetkým svojim fanúšikom podpisom – rozdal ich viac než 300 – prešli takmer dve hodiny. Po autogramiáde s vysilenou rukou skonštatoval: "Prvý krát som sa stretol s takouto show pri uvádzaní novej knihy. V Nemecku krsty kníh v podobe ako u vás nepoznáme. Obyčajne autor príde do kníhkupectva a tam prečíta úryvok z knihy. Ja sa snažím pri čítaní meniť hlas, aby pre publikum môj prednes nebol monotónny a uspávajúci. Show, akú som však zažil v Brlohu, by sa iste osvedčila aj u nás, len zatiaľ s takýmto nápadom nikto neprišiel."

Aby nezostali sklamaní ani tí, ktorí sa v čase Markusovej návštevy do Brlohu nedostali, autor ešte navyše podpísal 30 ks kníh, ktoré sa čoskoro objavia aj v ďalších pobočkách Brlohu v Nitre, Košiciach a v bratislavských nákupných centrách Aupark a Polus.

Keďže sa už blížil čas futbalového stretnutia Nemecko : Taliansko, ktorý si Markus nechcel nechať ujsť, museli sme sa s autorom rozlúčiť. Nedal sa prehovoriť na spoločné sledovanie zápasu v neďalekej reštaurácii na veľkom plátne pretože: "Radšej by som si zápas pozrel osamote v hotelovej izbe, ak by totiž Nemecko prehralo, bojím sa, že sa neubránim slzám. Na hoteli môj prípadný smútok nikto neuvidí. Ale dúfam, že vyhráme. Bola by to skvelá bodka za skvele prežitým dňom". Hmm,...akoby to tušil...