REPORTÁŽ: Keď hudba je nad únavu i choroby

Víkend 13.-15. októbra 2006 scifisti rozhodne nemôžu považovať za nešťastný či nezaujímavý, i napriek piatku 13-teho, ktorým začínal. Najskôr si celý víkend užívali na Slavcone v Bratislave, aby potom rozbehnutú svetlicu zábavy nechali v plnej paráde explodovať na jedinom (a jedinečnom) koncerte skupiny Blind Guardian v našich krajinách – v slovenskom Trenčíne.

Veru tak, nemeckí Tolkienovi bardi obišli Čechy, Poľsko i Maďarsko a s dôverou sa zverili do rúk skúsenej slovenskej umeleckej a koncertnej agentúre EPG. A tá i bez pomoci sponzorov, rádií a médií dokázala do Trenčína, aj v nevýhodný dátum nedele poobede, pritiahnuť niekoľko tisíc fanúšikov. Tí bez väčších problémov okamžite zaplnili mestskú športovú halu a tak o pol desiatej večer mohli do zšereného ticha očakávania zaznieť hlasy Morgotha a Saurona z intra War of Wrath z albumu Nightfall in Middle-Earth. Hoci ich hlasy v prvom okamihu zazneli osamotené, už pri treťom slove sa nedočkavé publikum chytilo a odrecitovalo intro spolu s nimi. A potom už nestíchlo, až kým nedoznel posledný tón koncertu.

Samozrejme, ako prvá skladba nasledovala Into the storm a potom na nás Bardi vybalili také ďalšie pecky nazbierané počas ich dlhej kariéry, ako sú napr. Script for my requiem, Time stands still (at the Iron Hills), Bright Eyes, či Imaginations from the other side. Samozrejme, nechýbali ani zástupci z ich nového albumu The twist of the myth – Fly, či Another stranger in me.

Spoločný rys všetkých pesničiek bol však v nedeľu v Trenčíne rovnaký – nech Guardi spievali čokoľvek, publikum spievalo spolu s nimi a každú skladbu im ako obrovský megafón vrátilo stonásobne zosilnenú. Takáto atmosféra priniesla prvý vrchol koncertu už v jeho polovici, počas skladby Valhalla. Tu, vo finálnej pasáži refrénu Guardi hrali a spev prenechali na nás: „Valhalla – Deliverance. Why've you ever forgotten me?“ Dokonca aj gitarista André Olbrich sa nechápavo, ale uznanlivo usmieval a tešil z našich reakcií. Prekvapenie však prišlo po posledných tónoch, kedy po niekoľkosekundovom tichu spontánne, ešte na niekoľko minút aj bez hudby zaznel z obecenstva mohutný refrén: „Valhala....“ Takých prekvapených hudobníkov, ktorým fanúšikovia (v dobrom) nedovolia chvíľu pokračovať hrať skutočne len tak ľahko nevidíte. Sila kvalitnej hudby a slovenského publika je skutočne neuveriteľná a presne tak sa tvárili aj André a Hansi.

Nálada bola fantasticky fantastická, čo svojou hudbou ocenili i hviezdy večera. Hrali veľa, rýchle i pomalé, ťažké i ľahké skladby, spolupracovali s publikom (doslovne) – a to všetko i napriek tomu, že boli všetci nachladnutí a postihnutí podobnými neduhmi. Videl som Andrého Olbricha pred koncertom neduživo chodiť v zákulisí a Hansi sa zas počas celého vystúpenia počas prestávok v speve na kraji pódia nalieval horúcimi čajíčkami. Famózny večer však zakončili až po 105 minútach čistého koncertu a dvoch prídavkových vytlieskávačkach! Museli, lebo v prvom prídavku zahrali namiesto očakávaného The Bards’ song skladbu The Lord of the Rings. Tak sme si ich museli vytlieskať ešte raz. Ale potom tá pecka!!

To nadšenie! Ten zážitok!! To prekvapenie na tvárach hudobníkov!!! Tvárili sa akoby tú skladbu počuli obecenstvo spievať po prvý krát, neveriacky sa na seba pozerali, krútili hlavami (veď bodaj by aj nie, keď v prvom rade zase videli Aľakšu...:) ). Dojatý Hansi Kürsch na konci vyhlásil, že sa na Slovensko určite čoskoro vrátia. A že sa nemáme báť, oni vraj sľuby zvyknú plniť...

Nuž, uvidíme kedy a kde... Dovtedy nám ostáva iba spomínať na jeden z najkrajších koncertov v živote, počúvať CDčka, či ísť si pripomínať skvelú organizátorskú prácu EPG na ďalšiu metalovú chuťovku – DragonForce – opäť v Trenčíne, v piatok 3. novembra 2006.

Až do momentu, než sa z vysokovýkonných reproduktorov niektorého štadiónu alebo haly opäť ozve Morgothov hlas: „The field is lost. Everything is lost. The black one has fallen from the sky and the towers in ruins lie...“