Pľuščenko, Vangelis, Kubrick... Sú skrátka mená, ktoré sú sami o sebe pojmom, definíciou. A medzi ne patrí rozhodne aj William Gibson. Jeho Neuromancer patrí medzi najzásadnejšie knihy modernej literatúry a to nielen v rámci žánru science-fiction.

Autor-ikona má síce množstvo „mimožánrových“ fanúšikov, no aj napriek svojej revolučnosti stále oslovuje najmä žánrových čitateľov. Ak to porovnáme s (posmrtným) úspechom Philipa K. Dicka, dalo by sa to pripísať na vrub aj tomu, že filmové adaptácie jeho kníh nedopadli práve najslávnejšie a nedostali sa do masovej pozornosti. Najpodarenejším filmom bude určite Johnny Mnemonic. A to je práve text, ktorým začína táto zbierka. A je skvelý. Číročíry kyberpunk, ako ho chápe väčšina ľudskej populácie (predovšetkým vďaka Matrixu, Blade Runnerovi či Minority Report). Hackeri, podsvetie, sfetované delfíny... Lepší začiatok si táto kniha ani nemohla želať.

Vzápätí však nasleduje Gernsbacokvo kontinuum, ktoré sme mali možnosť čítať aj v nedávnych Zrcadlovkách. A je to jeden veľký otáznik. Ťažko uchopiteľná, občas až surrealistická, ale vo svojej podstate predsa len punková poviedka, ktorá však naznačuje, že kyberpunkový spisovateľ má aj inú tvár, ako poznáme z jeho najznámejších diel. Fragmenty holografické růže, Svůj k svému aj Zapadákov vyšumia z hlavy až nepríjemne rýchlo... Známejšia Rudá hvězda, zimní orbit (v Zrcadlovkách Rudá hvězda, zimní orbita :-)) je poviedka sympaticky zaváňajúca starou ruskou školou, ale s kyberpunkom súvisí len okrajovo.

Hotel Nová Růže nás vráti k „starému dobrému Gibsonovi“, ale stále je to len akási esencia toho, čo nám predviedol v Mnemonicovi. Zimní tržiště nás pre zmenu vráti k tomu ťažšie uchopiteľnému Gibsonovi. Našťastie Na život a na smrt dokáže vtiahnuť do hráčskeho sveta a zaujímavo spracováva nie práve originálnu tému. Autor tu dokázal veľa vyťažiť hlavne z drobných reálií a svojho štýlu.

Už z toho, čo som doteraz napísal, je zrejmé, že som po tejto knihe siahol až s prehnane veľkými (respektíve prehnane kyberpunkovými) očakávaniami. Vo všetkých dielkach síce silno cítiť Gibsonov rukopis, ale ja patrím k čitateľom, ktorí pri rôznorodých zbierkach typu „každý si vyberie to svoje“ dostáva epileptický záchvat. Ako vypáliť Chrome nie je až taká rôznorodá, aby mnou začalo triasť, ale nie je dostatočne jednoliata, aby som mal pocit, že som stále ponorený v tom istom svete. Niekto určite uvíta rôznymi štýlmi napísané poviedky, ja sa však v budúcnosti vrátim len k dvom. Prvej a poslednej. Apropo posledná...

Jak vypálit Chrome je skvelá. Sám autor sa vyjadril, že pri jej písaní už naplno hučali motory Neuromancera, a je to z nej naozaj cítiť. Neriedený Gibson, ako ho poznáme ešte aj dnes. Množstvo drobných technických vychytáviek, nadnárodné koncerny, hackeri, osudová žena atď. Svižné a pri tom dostatočne vnútorne prepracované a ešte aj citlivé.

Zbierku „brilantných, originálnych, naturalistických a vzrušujúcich“ poviedok som schmatol z police kníhkupectva s tým, že zažijem atmosféru známeho-neznámeho sveta budúcnosti a prežijem opäť to, čo vtedy, keď som do kyberpunku prenikol po prvý krát. Stalo sa tak len čiastočne, ale stálo to za to. Prehrýzol som sa síce aj tým, čo nebolo pre mňa, ale práve preto som si tie dve „čisté žánrovky“ užil, a o to viac si ich vážim. Aj preto knihu ako celok nedokážem zatratiť, ale nebudem ju ani z nejakej vlasteneckej povinnosti každému odporúčať...

Jak vypálit Chrome (o W. Gibsonovi, recenze Singularit a Zrcadlovek)
/Burning Chrome/
Gibson, William - Shirley, John - Sterling, Bruce - ...
Nakladatel: Laser-books
Překladatel: Josef Rauvolf
Obálka: Chris Moore
Redakce: Tomáš Jirkovský, Helena Šebestová
Rok vydání: 2008
Počet stran: 264
Rozměr: 110 x 165
Provedení: paperback
Stav: nové vydání
Cena: 189 Kč