Neviditelný pes

FILM: To správné sci-fi

21.6.2010 0:05

Tento text naleznete i na www.sarden.cz, kde můžete bez registrace diskutovat a využívat mnoha dalších výhod.

TOPlistKtoré scifíčko je najlepšie? Jasné, že Blader Runner. Jasné, že Matrix. Ale áno aj Minority Report je špica... A čo majú všetky tieto filmy spoločné? Je to kyberpunk. A pre mnohých je toto zázračné slovíčko zárukou menšieho filmového orgazmu...

A čo to vlastne je? Je to punk, vzbura, hackerstvo. Je to snaha byť iný, rúcať hranice medzi mainstreamom a fandomom. Je to reflexia súčasnosti. Strach z budúcnosti, z techniky, z nás.

Už v roku 1971 nám nejaký George Lucas predstavil film THX 1138. Utopistické sci-fi zjavne čerpá z Orwellovej knihy 1984, veľmi šikovne však námet otáča na kritiku konzumu. Hlavný hrdina slúži systému, aby čoskoro pochopil, že ak chce skutočnú slobodu, musí povstať. Vzbura je v tomto prípade útek, dokonalo to však podtrhuje strach zo smerovania našej spoločnosti.

Tak ako v literatúre definoval kyberpunk Neuromancer Wiliama Gibsona, vo filme to bol Scottov Blade Runner natočený podľa predlohy Philipa K. Dicka Snívaju androidi o elektronických ovečkách? Film sa len nedávno dožil svojho finálneho zostrihu, no už tie predchádzajúce (1982, 1991) ovplyvnili milióny divákov a režisérov. Harison Ford naháňa skupinu replikantov a popri tom premýšľa, čo znamená sen s bielym jednorožcom. Film skultovel značne rýchlo, keďže však išlo o zlatú éru Star Wars, museli sme si na ďalšiu podobne ladenú záležitosť počkať vyše desať rokov.

Napriek tomu, že Totall Recall sa vybral trochu iným smerom, ako to bolo v poviedke Zapamätáme si to za vás so zľavou, aj tento film si zaslúži trochu pozornosti. Keď už nič iné tak aspoň vypĺňa medzeru medzi Blade Runnerom a Johnny Mnemonicom. Dej sa síce odohráva na Marse a hlavný hrdina je značne nedickovský, ale je tu množstvo žánrových prvkov vrátane boja proti systému a pátraní po svojej zmazanej minulosti...

Johnny Mnemonic vychádza z rovnomennej poviedky otca žánru Wiliama Gibsona. Keanu Reeves pomocou implantovaného čipu prenáša v hlave nebezpečné množstvo nebezpečných údajov. Na scenári sa síce podieľal sám Gibson, vo výsledku však ide o triler zaváňajúci pomiestnou béčkovosťou. Film získal na význame až o niekoľko rokov neskôr...

Keď už sme hovorili o Total Recall, patrí sa spomenúť aj ďalší film z obdobia kultu svalov. Sudca Dredd rozdeľuje fanúšikov dodnes. Ide o komixovú adaptáciu, ktorá má veľmi zaujímavé kyberpunkové pozadie. Nepriestreľný hlavný hrdina však nedokázal vyťažiť so sľubného námetu mega mesta a klonovania ľudí ten správny punkový pocit odcudzenia.

V tom istom roku vzniklo ešte jedno scifíčko. A nestál za ním nikto menší ako vtedy ešte len scenárista James Cameron. Zvláštne dni prišli o niečo skôr ako rok 2000, no naplno ťažia z očakávania milénia a rozmachu sieťových pripojení. Ralph Fiennes pátra po vrahovi, ktorý svoje pocity nahral na pamäťový disk. Značne mrazivý a nepríjemný film, sa stal akousi podvedome uznávanou klubovkou.

Podobne dopadol aj dnes kultový Smrtihlav režiséra Alexa Proyasa. Ide predovšetkým o dokonalé noir prostredie a úchvatnú vizuálnu stránku, vrátene trikov. Rufus Sewell ako John Murdoch zrazu vidí skutočný svet. Vidí, že nás ovládajú Oni a nechce veriť, že on je vyvolený, aby ich porazil...

O rok neskôr prichádza film, ktorý (napriek neuveriteľnej podobnosti so Smrtihlavom) snáď najzrozumiteľnejšie predviedol silu kyberpunku. Matrix. Svet okolo nás je len ilúzia. Ovládajú nás stroje. A je tu vyvolený... Čo viac dodať? Pre jedných kvalitný film s úžasnou technickou stránkou, pre iných životný štýl a symbol dokonalosti. Pre Keanu Reevesa odpustenie za predošlého hackera... Napriek enormnému úspechu, ďalšie pokračovania už značne stratili z originálneho subžánrového zaradenia.

Impostor: Živá zbraň mal slušnú šancu bodovať, avšak vzhľadom na neslušne nízky rozpočet a tak trochu tuctového režiséra, vzniklo len priemerne scifíčko podľa Dickovej predlohy. Blízka budúcnosť, strata súkromia, vojna s mimozemšťanmi, hľadanie vlastnej identity... Impostor je zaujímavý predovšetkým pri spätnom pohľade. Nasledujúci Spielbergov film si totiž z neho požičal niekoľko zaujímavých momentov...

Svetu opäť začína vládnuť šialenstvo okolo nových Hviezdnych vojen, stále je však dosť hlasov, ktoré volajú po "starej škole" bez všetkých tých točiacich sa kamier a spomalených guľkách. A tak prichádza ďalší kolos, vedome kráčajúci v stopách Blade Runnera. Minority Report je ďalšou adaptáciou poviedky fenomenálneho Philipa K. Dicka. Steven Spielberg splnil očakávania, Tom Cruise v úlohe policajta obvineného zo zločinu, ktorý ešte len spácha, dokonca prekvapil. Film je technicky vyšperkovaný na maximum a po okraj naplnený reklamou sponzorov, čo ešte viac podtrhlo kyberpunkové vyznenie.

Bolo len logické, že v danej situácii sa k slovu prihlásia aj menšie produkcie a svetlo sveta tak uzrelo akčné Equilibrium. Štylizovaná antiutópia o svete bez citov, v ktorej úloha klerika znamenala pre Christiana Balea ešte viac ako Matrix pre Reevesa. Námety s 1984 a 451° Fahrenheita sa skvelo spojili s mrazivým obrazom budúcnosti. Film síce nemá drobné technické vychytávky typické pre kybrepunk, využíva však základnú punkovú premisu boja jednotlivca proti vševidiacemu systému.

Vzápätí sa zjavil nenápadný Cypher, ťažiaci predovšetkým z takmer dickovského paranoidného príbehu, citlivej réžie a Lucy Liu ako famme fatal. Hlavný hrdina sa zapletáva do pavučiny priemyselnej špionáže megakorporácií a vlastných spomienok. Išlo skôr o pochúťku pre fajnšmekrov, masy si museli počkať ešte nejaký ten rôčik.

Japonské anime si v súvislosti s kybepunkom zaslúži samostatný článok, hraný Casshern plný tých najdivokejších vizuálnych nápadov treba však rozhodne spomenúť tu a teraz. Eurasia zdevastovaná nukleárnymi a biologickými zbraňami, korporácie, genetické manipulácie... Vznik novej rasy mutantov neo-ľudí je sprevádzaný dychberúcou akciou a nechýba mu ani filozofický rozmer. Veď kedy ľudia prestávajú byť ľuďmi?

Sfilmovanie predlohy Philipa K. Dicka Výplata pod taktovkou Johna Woo zastalo na pol ceste. Počítačový expert si po práci na tajnom projekte necháva vymazať pamäť. Následne však zisťuje, že na niektoré veci by si rád spomenul. Napríklad na to, prečo odmietol odmenu za svoju prácu... Režisér nenašiel priestor pre svoju povestnú poetiku, predloha nedostala šancu vyniknúť. To čo mohlo byť udalosťou desaťročia, ostalo v tieni priemernosti.

Letný blokbaster Ja, robot bol inšpirovaný poviedkovou zbierkou Issaca Asimova. Will Smith ako hláškujúci detektív podozrieva robota Sonnyho z vraždy. Každý však vie, že stroj nemôže ublížiť človeku... Smith sa opäť raz stáva stopercentnou megahviezdou, režisér Proyas potvrdzuje povesť génia.

Francúzi nikdy nechceli ostať pozadu. S multižánrovým Immortalom sa im podaril husársky kúsok, keď naviazali na vlnú stále obľúbenejších animovaných filmov, a hrané časti dokázali vizuálne zladiť s požiadavkami umelecky rozmaznaných Európanov. Výnimočný film, ktorý je naozaj iný.

Menším prekvapením bol V ako Vendeta podľa scenára tvorcov Matrixu. Tentoraz ide o kyberpunk len okrajovo – film je totiž vystavaný na rovnakej schéme ako Equilibrium. Je tu však niekoľko technologických vychytávok, diktátorský režim a nevyhnutný boj proti tyranskému systému.

Aby to nevyzeralo, že Francúzi nevedia, čo je to čistá hard SF, ponúkli nám aj animovanú čiernobielu Renesanciu, vyslovenú poctu Blade Runnerovi. Policajt Karas s hlasom Daniela Craiga pátra vo veľkomeste plnom korporácií po zmiznutom dievčati. A možno aj láske.

Za zmienku stojí určite aj ďalší animák, tentoraz americký Temný obraz, opäť raz podľa knihy Philipa K. Dicka a opäť raz s (aj keď kresleným) Keanu Reevesom, tentoraz však ide o drogy, paranoiu, stratu slobody. Sú tu zjavné prvky toho, čo postretlo aj Wiliama Gibsona – prítomnosť dobehla budúcnosť...

Aj Potomkovia ľudí sa zahrávajú s veľmi blízkou budúcnosťou. Prestali sa rodiť deti, Európa sa zmieta v problémoch s prisťahovalcami a jedinú tehotnú ženu treba odviesť do bezpečia. Technicky vybrúsený film neohúri scenárom, jeho prevedenie však dokáže dokonale evokovať udalosti čakajúce za najbližším rohom.

Húževnatí a úspešní Francúzi zaúradovali aj v roku 2007, kedy predstavili Chrysalis. Hraný film je svojou noir atmosférou podobný Renesancii. Drsný policajt "starej školy" sa snaží nájsť vraha svojej partnerky. Problémom by však mohlo byť napríklad vymazanie spomienok. Sústredená réžia a úchvatná vizuálna stránka síce prevyšujú scenár, ale film si určite zaslúži vašu pozornosť.

Za kybrpunk možno určite považovať Babylon A.D. s Vinom Dieslom. Áno, na filme sa podieľali aj Francúzi... Hlavný hrdina, ktorý "má gule a drží slovo" sa necháva najať na akciu, na ktorej má prepašovať mladé dievča z Ruska do Ameriky. V hre je genetický vírus ohrozujúci ľudstvo. Pre niektorých lacné béčko, pre iných trefný výsmech umeleckým Potomkom ľudí.

Náhradníci s Bruceom Willisom využívajú snáď všetky prvky kyberpunku. Policajný detektív zisťuje, že systém, ktorému slúži, je plný povrchnosti a zla. Rozhodne sa ostatným otvoriť oči... Námet o robotických replikách a strate ľudskosti možno nie je spracovaný najšikovnejšie, ale fanúšikov žánru určite poteší. Okrem iného, natočil ho chlapík stojaci za tretím Terminátorom.

Ani Gamer nevyvolal fanúšikovskú hystériu aj napriek svojej akčnej divokosti. Príbeh o svete plnom on-line hier je akousi kritikou dnešnej spoločnosti. Trochu pripomenie Muža na úteku od Stephena Kinga, a keďže vieme, ako príšerne dopadol film so Schwarzneggrom, je to taká menšia satisfakcia.

Najbližšie na nás zaútočí Začiatok (Inception) Christophera Nolana. Pochmúrny svet, ktorý sa môže meniť podľa vašich myšlienok, pripomína Smrtihlava kríženého s Matrixom, čo už samo o sebe je tá najdiabolskejšia kombinácia. Téma vstupu do ľudskej mysle rovnako vyvoláva zimomriavky očakávania...

Je to jasné. Kyberpunk nie je mŕtvy.

(Postery uvidíte po uložení na disk v plné velikosti. Pozn. redakce)

Martin Kochlica


zpět na článek