Neviditelný pes První český ryze internetový deník. Založeno 23. dubna 1996

Shrnuto a podtrženo:

Tehdy se čekalo, že bude líp, protože se socialismus (státem řízená ekonomika) uvolňoval. Dnes se čeká, že bude hůř, protože se socialismus utužuje.

Poslední odstavec to vystihuje přesně, proč těch 30% a

to ani nezmiňuje vztahy mezi lidmi, že

Pěkně zhodnoceno. Budování světlých zitřků na věčné časy je tu zpět a ani to netrvalo tak dlouho. Tehdy ale všichni věděli, že míříme do ... Dnes si to bohužel uvědomuje právě jen těch 30%. A naráz do zdi bude o to drtivější.

To se ví, že těch 30% zpátečníků jsou hlavně ti, kteří minulý režim i zažili a mohou ho tedy porovnávat s dneškem na základě osobní zkušenosti.

Máte naprostou pravdu. Ale Zelení bolševici vám budou nadávat do předlistopadových bolševiků.

Stále viac a viac si uvedomujem, že ten "komunizmus" bol v Českej republike trochu iný ako na Slovensku. Napríklad zo základnej školy si nepamätám ani jedného učiteľa, ktorý by tie komunistické kecy "žral", či dokonca vykonával nejakú nadprácu. Základku som skončil pár mesiacov po nástupe Gorbačova, takže perestrojkou to byť nemohlo.

Naopak, matikárka si občas, keď bolo trochu voľného času, pustila hubu na špacír, a dovolila si režim kritizovať. Treba objektívne dodať, že len po hospodárskej stránke, nie politickej. Dlhoročný riaditeľ školy, vtedy 50-nik, učil telesnú výchovu, prišiel k nám raz do triedy na zastupovanie (niekedy v roku 1983, 1984) a keďže nevedel ako zabiť čas, tak nás učil anglickú pesničku It's a long way to Tipperary.

Oslava komunistickej strany a Sovietskeho zväzu sa na základnej škole robila ako povinná jazda. Vylepila sa výzdoba, povedali sa prejavy, išlo sa do sprievodu na 1.mája a na 2 lampiónové sprievody v roku - v predvečer VOSR (VŘSR) a predvečer oslobodenia mesta Červenou armádou, bolo 30.dubna. Na výtvarnej výchove sa vtedy kreslili príslušné témy, ale bez ideologických kecov. Na hodine dejepisu sme komunistický prevrat a kult osobnosti prešli nezáživne ako každú podobnú látku.

V popoludňajších hodinách do školy chodil kňaz a vyučoval náboženstvo. Ja som sa toho ale nezúčastňoval, ja som mal kostol "pod nosom" a pravidelne sme do neho celá rodina chodili. Stál a stále stojí asi 30 metrov od základnej školy, delí ho len cesta /silnice/. Napriek tomu som sa dostal na výberovú strednú školu so zameraním na zahraničný obchod. Aj počas strednej školy som pravidelne, keď som sa vrátil z internátu, kostol navštevoval, dokonca som si vtedy urobil aj birmovku. Na tej výberovej škole už bola situácia trochu horšia, ale nie zas až tak moc. Komunistické nezmysly žral akurát riaditeľ a 2 profesorky. Ale jedna z nich neuveriteľne. Takú fanatičku som nikdy nevidel - ani v ruskom filme. Tá tie marxistické poučky a odvodenia sypala z rukávu ako excelentný profesor matematiky vzorce. Ale ako som povedal, bola to výberová škola, z ktore

..., bola to výberová škola, z ktorej sa každý, kto chcel, dostal pracovať do niektorého z podnikov zahraničného obchodu. Tak to bolo aj so mnou, na prijatie som nemusel ísť ani na pohovor.

Moja krstná mama /kmotra/ je taká držka, čo si hubou presadí takmer všetko. A tá hovorí, že za komunistov mala väčšiu slobodu prejavu než po revolúcii. Bola v odboroch, ale nie v komunistickej strane. Nesmela sa však toho ťahať politiku. Fabrika u nás bola v 80. rokoch vraj najväčšia v Československu - pracovalo tam takmer 14 000 ľudí. Ale krstná si povedala svoje aj pred riaditeľom závodu - tých tam bolo viac. Po revolúcii si to už dovoliť nemohla. Ľahko by mohla dostať vyhadzov.

Ja som bol antikomunistom už na základnej škole pred érou Gorbačova - sused a súčasne kamarátov otec oproti na chodbe v paneláku bo 68-kár. Pre nesúhlas "s oslobodením" v roku 1968 ho z vysokej riadiacej funkcie degradovali a poslali do nášho mesta, ktoré začiatkom 70. rokov bola vyslovene diera. Ten antikomunizmus mi vydržal dlho, samozrejme ani teraz nie je komunistická ideológia moja šálka kávy. S odstupom času sa však na viaceré veci pozerám trochu inak. Napr. plánovanie. Komunisti boli plánovaním posadnutí, po revolúcii sa z toho stal nežiadúci pojem. Žiadne plány netreba, všetko zariadi voľný trh.

Len sa potom nesmierne divím, ako je možné, že keď dnes 3-ročné deti nastupujú do škôlky, až vtedy sa zistí, že nie je dostatok tried. Čo robili a robia školské úrady celé roky, keď se nevedia či nechcú zistiť, ako sa populačne vyvíjajú jednotlivé ročníky? Odpoveď je samozrejme vždy poruke - NEDÁ sa to naplánovať, pretože niektoré deti sa spolu s rodičmi odsťahujú, iné prisťahujú atď. Za takéto reči by som okamžite daných úradníkov vyhadzoval. Pomocou priebežného zberu dát a relatívne jednoduchej štatistiky sa vývoj dá pomerne presne odhadnúť. Plus sú k tomu údaje z predchádzajúcich rokov, takže skúsený úradník na správnom mieste ani nepotrebuje komplikované výpočty. Lenže to by sa muselo plánovať, a to je dnes fuj.

Iná vec: vzhľadom na veľkosť fabriky u nás bolo v

Před Listopadem jsme měli své malé existenční jistoty lépe pojištěny než nyní, ale nekomunisté byli občany druhé nebo i třetí kategorie. Pro ty, kteří to nezažili: o tom, zda dítě smí jít na střední školu, rozhodoval místní výbor KSČ.

No, a teď rozhoduje EU o jejich pohlaví.