Neviditelný pes První český ryze internetový deník. Založeno 23. dubna 1996

" No ZHN tam byly a dokonce dvojí, zbytky po Kurdech a nové... no zkuste si zadat do internetu "ZHN Irák". "

Hlavne nezapomente to zadat cesky, cestina je "stejne spolehlivy zdorj informaci"jako bylo za soudruha Husaka Rude pravo.

https://www.ta3.com/clanok/222759/zbrane-hromadneho-nicenia-sa-nikdy-nenasli-napriek-tomu-boli-dovodom-popravy-husajna

https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/660836-byvaly-inspektor-osn-cia-klamala-pribehy-o-zbraniach-v-iraku-nedavali-zmysel/

V rokoch 1992 až 1993 som bol šéfom MAAE v Iraku. Osobne som dozeral na to, ako v krajine odpaľovali budovy a ničili zariadenia, ktoré sa týkali vami spomínaných programov. A nemusel som si len predstavovať, ako sa situácia vyvíja. Ak sme sa vtedy rozprávali s ľuďmi v CIA, že by sme im chceli dať viac informácií o tom, čo sme objavili, tak nám odpovedali, že iracký program zbraní hromadného ničenia sa predsa skončil. Preto nie je potrebné na jeho skúmanie dávať ďalšie peniaze. Tajné služby sa už vtedy viac venovali Severnej Kórei a Iránu. Takže, aby som odpovedal na vašu otázku, bol som si dosť istý, že iracký program zničili. Tvrdili to v podstate všetci, koho som poznal. Zmena prišla s teroristickými útokmi 11. septembra 2001.

Jednou vecou bol príbeh o hliníkových trubiciach, ktoré vraj mali slúžiť na postavenie centrifúg na obohatenie uránu pre bomby. Druhou bol údajný iracký nákup uránu z Nigeru. Oba tieto príbehy boli pomerne hlúpe. Už v polovici 90. rokov sme skúmali hliníkové trubice. Pustili sa do toho ľudia, ktorí sa vyznajú v atómových a raketových technológiách. Preverovali 50-tisíc takýchto trubíc, ktoré už boli v Iraku, ten ich nepotreboval kupovať. Záverom výskumu bolo, že trubice nemajú nič spoločné s riadenými strelami ani s jadrovými technológiami. No CIA prišla s príbehom, že sú dôležité a zatlačila nás do kúta, lebo túto informáciu posunula denníku New York Times. A keď sa nás novinári a verejnosť pýtali, prečo s tým niečo nerobíme, museli sme to brať vážne a veľmi pozorne poukázať na to, že tento príbeh je obrovská lož. A problém údajného nákupu uránu z Nigeru bol ešte horší.

Príbeh nedával žiadny zmysel. Vedeli, že to povieme, ak budeme mať šancu vidieť dokumenty, ktoré s ním súviseli. Tak nám ich CIA neukázala a tvrdila, že Iračania sa snažia kúpiť urán z Nigeru a že je to znak niečoho zlého. My sme argumentovali, že tento príbeh nie je pravdivý. Že je to nezmysel, veď Bagdad už mal väčšie množstvo uránu, ako to, o ktorom sa diskutovalo. Na americkom ministerstve zahraničných vecí boli ľudia, ktorí tajne odovzdali MAAE dokumenty o tomto prípade. Môjmu šéfovi a mne. Povedali nám, aby sme ich vyhodnotili my. Môjmu šéfovi trvalo tak štyri hodiny, aby dokumenty prešiel a zistil, aké sú v nich podvrhy. Napríklad v nich boli mená ľudí, ktorí mali niečo podpísať, no boli už mŕtvi. Aj dieťa by prišlo na to, že sú to falzifikáty. No museli sme riešiť takéto veci, lebo verejnosť to očakávala a nevedela, že CIA klame.

Státisíce obetí si vyžiadala Američanmi vedená vojna v Iraku, ktorá sa začala pred 20 rokmi, 20. marca 2003. Prezident USA George Bush ju spustil aj pod falošnou zámienkou, že režim Saddáma Husajna má zbrane hromadného ničenia. Robert Kelley pred 20 rokmi v Iraku viedol inšpektorov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) a v krajine pôsobil už na začiatku 90. rokov. Pravde Kelley poskytol exkluzívny rozhovor.

https://www.teraz.sk/najnovsie/vyvratil-tvrdenia-o-zbraniach-hromadne/655707-clanok.html

Po americkej invázii v marci 2003 a rýchlom zvrhnutí Husajnovho režimu vybrala CIA Kaya, aby viedol tím, ktorého úlohou bolo nájsť v Iraku zbrane hromadného ničenia. Kay na mieste zakrátko zistil, že v Iraku žiadne takéto zbrane neboli. CIA s jeho závermi nesúhlasila, a tak sa v januári 2004 rozhodol odísť z tohto postu.

Krátko nato si ho zavolal do Bieleho domu vtedajší americký prezident George W. Bush. Kay mu povedal, že aj keď sa v Iraku nenašli zbrane hromadného ničenia, inváziu schvaľuje, lebo oslobodila Iračanov od tyranského režimu. Americkí predstavitelia však odmietali Kayove závery o zbraniach hromadného ničenia s tým, že Husajn ich zrejmez krajiny vyviezol.

Kritike v súvislosti s neexistenciou zbraní hromadného ničenia v Iraku – ktoré boli hlavným dôvodom invázie – čelil aj britský premiér Tony Blair. Následne ustanovená britská komisia vedená lordom Robinom Butlerom zistila, že západné spravodajské služby sa príliš opierali o tvrdenia irackých disidentov a o irackých zbraniach hromadného ničenia mali nespoľahlivé informácie.