Počúval som Kuberov prejav a prečítal si, čo si o ňom mysli Aston, ktorý ho počúval s empatickým porozumením. Dovolím pridať pohľad zo Slovenska.

Kubera je mimo bublín a blbín. Patrí medzi úzky segment početnej českej elity, ktorý je jednou nohou mimo mainstream, čo pri jeho priamosti, otvorenosti a zásadovosti robí z neho, takpovediac, etalón normality v dosť vyšinutom prostredí českého politického cirkusu. Aj mladším ašpirantom by mohlo byť jasné, že prečo. Mali by ho však pozornejšie počúvať, i keď zvukovodov, ktoré vedú rovno do hlavy, v poslednej dobe medzigeneračne ubúda.

Zo Slovenska je české kvasenie lepšie vidieť, nie len preto, že máme istý odstup, a sme aj menej zaujatí, ale aj preto, lebo Kubera v tej českej politickej džungli vyčnieva ako pekná kompozícia tradičných českých vlastností, na ktoré ste hrdí (?) a ktoré sú hodné obdivu. Len ho treba počúvať a odfiltrovať nánosy z jeho dlhoročného fungovania vo verejných funkciách a v politike. Doplním, že „tradičné české vlastnosti“ stoja vysoko nad nejakou ľavicovou alebo pravicovou príslušnosťou.

Či chcem alebo nie, zotrvačne vnímam českú scénu a postava Kuberu mi prináša zážitok katarzie a údivu, že je v roli, ktorá akoby bola napísaná pre neho, lebo je jediným možným kontrapunktom k Zemanovi a Babišovi, ktorý je viditeľný a odolný. Skrátka, s Kuberom je to znesiteľnejšie predstavenie, v ktorom on zostáva ten autentický, pravdivý a český.

Nebudem komentovať Kuberových kritikov, čo expresne rýchlo a vyčerpávajúco urobili Aston a Jakub Vosáhlo. Petície a prehlásenia o dištancovaní sa vypisujú len slabosi, aktivisti a frustrovaní jedinci, nie senátori. V takýchto situáciach sa vnucujú do klávesnice rôzne ľudové múdrosti a podobenstvá, ale pocit hanby je silnejší ako autorská úprimnosť. Darmo je, senátor je senátor a nemožno ho prirovnávať k trafenej husi. Je dobre, že Kuberov apel zaznel v týchto dňoch a práve v Terezíně. Bolo ho počuť aj na Slovensku a rozumeli sme.