24.11.2007

Pred pár dňami sa to stalo. Pred pár dňami a pred deväťdesiatimi rokmi. Veľká októbrová revolúcia. Komunizmus bol nastolený v jednej z najzaostalejších krajín. V Rusku. Celkom proti predpisom. Marx, duchovný otec socializmu, tvrdil, že socialistický systém by sa mal presadiť v najvyvinutejšej kapitalistickej krajine.

Iste vedel, prečo to hovorí. Socializmus totiž znamená prerozdeľovanie. Presnejšie, „spravodlivé“ prerozdeľovanie. Tým, že som to slovo dal do úvodzoviek, nechcel som ho znevážiť. Chcel som len zapochybovať, či prerozdeľovanie môže byť spravodlivé. Teda, v prípade, že sa prerozdeľuje zhora. Že prerozdeľuje štát či ním poverená komisia.

Prerozdeľovanie nie je totiž nič iné, ako to, čím sa pyšnil náš Jurko. Že bohatým bral a chudobným dával. Aj keby to hneď tak nebolo, aj keby bol Jurko zastával iba skupinové záujmy, teda potreby svojej klientelistickej družiny, aj tak je jasné, že ak chcete rozdávať, musíte niekomu zobrať. Teda že bez bohatých si chudobní nepolepšia. Nebolo asi také ťažké na to prísť, čím nechcem znižovať ani význam Jánošíka, ani Marxa. Ťažšie je dosiahnuť, aby bohatí ostali a chudobní bohatli. To, čo dosiahla revolúcia inšpirovaná Marxom a Jánošíkom, bolo, že bohatí schudobneli a chudobní ostali.

Ukázalo sa pravdivým a výstižným heslo, ktoré sme vymysleli do dramatizácie Gogoľových Mŕtvych duší. Fantasta, teoretik revolúcie a utopista kričí „Príde čas, keď všetko bude patriť všetkým – a nikomu nebude patriť nič!“ Tiež veľmi jednoduché, ale marxisti a jánošíkovci hlásali len prvú časť tohto sloganu. Druhú časť pre istotu zamlčali. Jánošík preto, lebo nebol teoretikom revolúcie, a Marx preto, že teoretikom bol. Musel prísť šikovný praktik, Vladimír Iľjič. Bol marxistom, ale v tom najpodstatnejšom sa na Marxa vykašľal. Presadil, že socializmus zvíťazil v zaostalej krajine. Z toho vidno, že mu nešlo ani tak o socializmus ako o moc. A že nebol padnutý na hlavu, hneď po víťazstve revolúcie zaviedol opäť kapitalizmus, pod krycím názvom Nová ekonomická politika. Vedel, že ak sa chce pri moci udržať, nepôjde to bez trhu. Aspoň spočiatku, a potom sa uvidí.

Každému podľa jeho potrieb. To mal byť cieľ toho veľkého experimentu. Do istej miery sa ho podarilo dosiahnuť. Pravdaže, pri absolútnej minimalizácii potrieb. Ale to už všetci vieme, to sme už všetci zažili. „Dostali pomaranče,“ vzrušene vykríkla úradníčka vo dverách kancelárie. Všetci okamžite vyskočili a utekali sa postaviť do radu. Všetci. Aj tí, ktorí pomaranče nepotrebovali.

Neviem, či si to Marx predstavoval takto. Jánošík o pomaranče záujem nejavil. Mal iné predstavy o blahobyte.

(Psáno pro Týždeň)