S pesničkami to býva zvláštne. Sú obrazom doby, vraví sa. Ale je to naozaj tak? Rodný môj kraj, zo všetkých najkrajší, si môjmu srdcu najdrahší, len teba mám.

Pesnička, melódia i slová, chytí za srdce aj po desaťročiach. Je obrazom doby? Vznikla v čase, keď vypukla druhá svetová vojna. Hitler napadol Poľsko. Na Slovensku vládol totalitný režim, ktorý vyvlastnil Židom majetok a posielal ich do koncentráku. V ktorej piesni sa o tom spieva? Nespieva. Funkciou pesničiek nie je byť obrazom doby. To by sa v čase, keď sa začala etablovať komunistická diktatúra, nemohlo spievať Skôr než odídeš, aspoň mi zbohom daj, skôr než odídeš, aspoň ma pobozkaj.

A v päťdesiatych rokoch? Procesy s nekomunistami aj s nepohodlnými komunistami, väznice plné nepriateľov socializmu. A o čom sa spievalo? Ej, chlapci premilí, my by sme vás ľúbili, keby ste nám traktorom rozorali lány... A potom, v druhej polovici päťdesiatych rokov, keď sa tí, čo prežili, vracali z lágrov a keď moja spolužiačka nesmela ísť študovať na vysokú školu z kádrových dôvodov, sme si spievali Môj manžel nepozná neveru, zje obed, zje každú večeru.

Alebo Ja už od samučkého rána som stále čakala na dona Juana, na večer si so mnou schôdzku dal, že príde určite stále mi sľuboval... Nie, pesničky nie sú obrazom doby. Treba povedať, že sa o to ani neusilujú. Ich poslaním je spríjemniť život. Aj v čase, keď je doba neprajná. Nehovoria o nej, hovoria o láske. A ak si ich po rokoch zaspievame, pretože niektoré stále žijú, tak nie preto, aby sme reflektovali minulosť, ale preto, aby sme si zaspomínali na časy, keď sme boli mladí. Dedinka v údolí, malé domčeky... pamätáš sa, vtedy sme sa stretli na korze a ty si ma pozval do kina. Ó, bejby, bejby, přijel bílý vúz, oslíček Joe s rolničkou... mhm, Bratislavská lýra, onedlho na to prišli Rusi. Máta ma stále máta, mátoha parohatá... to už frčala normalizácia a ľudí vyhadzovali z roboty. Ale piesne slúžili aj ako protest. Rock and roll. Elvis. Akt odporu voči systému. U nás oveľa väčší ako v krajine vzniku tejto muziky. Preto bol u nás rock and roll nežiaducejší ako v USA, kde ním spočiatku tiež neboli všetci nadšení. Pretože populárna hudba má aj takéto dimenzie. Veštiť zmenu, búrať legendy a vytvárať nové. Až na to, že revolučné zmeny v popmusic nie sú sprevádzané výstrelmi z kanónov, ale rytmom a melódiou. To je tá lepšia možnosť, ako búrať staré poriadky.

(Psáno pro Týždeň)