Tunel

Filip je neskonale zvedavý, v skúmaní nových a nových možností ho nezastaví žiadna prekážka. Už ako malé mačiatko strčil zvedavý noštek a prípadne celú hlavu všade, kde sa mu zdalo byť niečo zaujímavé. Napríklad mačací tunel. Na boku má dva otvory asi 3x3cm. Tam by sa dala strčiť hlava, určite tam bude niečo zaujímavé. Hlava sa tam naozaj dala strčiť, problém bol, že sa už nedala vytiahnuť a tak sa nám po obývačke posúval asi meter dlhý tunel, z ktorého sa zúfalo pokúšalo vyslobodiť miniatúrne mačiatko. Bohužiaľ, nestihla som tento útvar vyfotiť, pretože som radšej ratovala Filipa. Nezostáva nič iné, len dúfať, že čoskoro vyrastie tak, že sa mu tam hlava nezmestí.

Vreckovky

Prešlo niekoľko týždňov a Filip zrejme šťastne zabudol na poučenie s tunelom. A tak ďalej skúmal, čo sa dalo. V obývačke pri kresle mávam položenú škatuľu s vreckovkami. Už niekoľko krát prejavil Filip záujem o škatuľu a pokúšal sa z nej niečo vyloviť, ale jedného večera sa do toho pustil systematický. Chvíľu nad ňou meditoval a potom do nej odvážne vrazil hlavu. Rafinovaná škatuľa mu ale hlavu uväznila a Filip začal po obývačke cúvať ako rak. Ale zákerná škatuľa ho nechcela pustiť a nezodpovedná panička miesto pomoci sa len smiala a bežala pre fotoaparát. Medzitým sa ale Filip aj so škatuľou na hlave zapasoval medzi stenovú zostavu a radiátor, takže z fotenia nič nebolo, nuž som ho radšej vyslobodila. Dúfala som, že sa dostatočne poučil a spokojne som išla spať. V noci ma zobudili nejaké divné zvuky ozývajúce sa z obývačky, ale len som si pomyslela, že komu niet rady, tomu niet pomoci a spokojne som znovu zaspala. Ale nakoniec bol víťazom Filip a ráno ma čakala prázdna škatuľa a obývačka ozdobená kúskami roztrhaných a oslintaných vreckoviek.

Skalický trdelník

Filip zrejme nie je mačka, ale človek. Pretože len človek je tvor, ktorý je skúsenosťou nepoučiteľný. A to isté platí aj o Filipovi.

Boli sme na v Stupave na "Dnoch zelá". Máme radi takéto výstavy, najmä ak sú spojené s remeselníckymi trhmi. Okrem rôznych drobnosti z keramiky a dreva, sme si kúpili aj typický skalický trdelník. Je to bohaté kysnuté cesto navinuté v pásoch na trdlo (drevený valček) a pečené nad ohňom, omastené a posypané orechami s cukrom. Výsledkom je voňavý zlatožltý koláč v tvare rúry. Skalický trdelník sa môže piecť len v okolí Skalice a ak sa dostaneme k pravému, tak neodoláme. Kúpili sme si pekný, veľký a dali nám ho do škatule, aby sa nepolámal.

Škatuľa mala asi 10 x10 x 50 cm a na jednom konci boli na bokoch dva oválne otvory. Keď sme prišli domov, tak sme si dali kus trdelníka a zvyšok som odložila späť do škatule a položila na stôl. Ráno ma do kuchyne prilákali podivné zvuky. Po dlážke sa pohybovala škatuľa s trdelníkom a z boku trčal Filip. Presne povedané Filip strčil cez otvor hlavu do škatule a nemohol von. Pohľad na toto čudo, čo sa mi plazilo po kuchyni, mi rozhodne vylepšil pondelkové ráno. Oslobodila som Filipa, škatuľu s trdelníkom skryla do chlebníka a s úsmevom odkráčala do práce.

WC

Z Filipa je už dospelý kocúr, ale to mu nebráni vystrájať neuveriteľné psie kusy.

Prvou našou rannou povinnosťou je vyčistenie mačacích záchodíkov. Pretože nepožívame kočkolit, ale v záchodíkoch majú rošty, údržba je jednoduchá a hygienická. Rovnaké to bolo aj jedno ráno. V kuchyni som chystala mačkám jesť, Janko čistil záchodíky a pohyboval sa medzi záchodom, kúpeľňou a predsieňou. Naraz, keď vkročil do záchodu, našiel Filipa stáť v záchodovej mise.

Zapieral sa o bočné steny a stál ako pripečený. Myslela som, že Janka klepne pepka. Keď bol Filip malý, tak, ako pri všetkých mačatách, sme nikdy nenechali ani na chvíľu záchod odkrytý, pretože mačky sú zvedavé ako opice a báli sme sa, že tam niektoré spadne. Ale teraz je už Filip veľký kocúr, tak sme pri čistení neboli takí opatrní. Ale toto nás nenapadlo ani vo sne. A ten cirkus, ktorý robil, keď som mu umývala labky, tak ten stál za všetky drobné.

A pretože je Filip stále nepoučiteľný, tak včera večer, keď som čistila záchodíky, tak som ho znovu našla v záchodovej mise. Tentoraz stál zadnými labkami na hornej hrane, prednými labkami sa zapieral o misu a čumel do vody v záchode, ako keby z nej chcel veštiť. Na jeho smolu z nej nevyveštil to, že sa skončí zase vo vani. A zase s rovnakým cirkusom.

Kurča

Filip nie je veľký jedák. Na rozdiel od Merlina, nežije preto aby jedol, ale je preto, aby mohol stvárať rôzne pestvá. To ale neplatí, pokiaľ sa ponúka niečo, čo má rád. Hlavne surové mäso je lahôdka nad lahôdky. Ak im chystám mäso, Filip spravidla čaká zavretý na balkóne, kým nenachystám misky. Ináč totiž nerobím nič iné, len Filipa zhadzujem z linky a riskujem, že odrežem prsty sebe alebo jemu. Na druhom mieste je varené kuracie mäso. To je tiež jedlo, pre ktoré je ochotný položiť život, samozrejme, nie ten svoj.

Rozhodla som sa zase ich trochu rozmaznať a uvarila som im 2 pekné kusy kuracích prsíčok. Jeden kus som im dala večer a druhý som odložila do chladničky s tým, že im ho dám druhý deň. Po príchode z práce som vytiahla mäso v hrnci a dala na šporák, nech nie je studené. Večer išiel v televízii asi jediný seriál, ktorý pozeráme. Naraz počujem z kuchyne veľký rachot a tresk. Keď som prišla do kuchyne, tak som uvidela čiernobielu čmuhu ako zdrhá zo sporáka a na zemi ležal rozbitý tanier, ktorým bol hrniec prikrytý.

Pozametala som črepiny, Filip, prirodzene, pribehol a usilovne mi pomáhal a hrniec som prikryla pokrievkou. Po skončení seriálu som išla do kuchyne, dať im mäso a na sporáku som našla odkrytý hrniec bez mäsa a pokrievku vedľa. Filip samozrejme už v kuchyni nebol. Neverila som vlastným očiam, pretože to bol slušný kus mäsa, ale napriek usilovnému hľadaniu sme po ňom v byte nenašli ani stopu, len vrcholne spokojného Filipa, ktorý sa povaľoval po byte. Všetci ostatní boli hladní, len Filip sa nezaujímal o jedlo, len o záchodík. Taký bol prežratý, až ho prehnalo.

Práčka

Okrem stvárania rôznych pestiev má Filip aj svoje rituály, ktoré si nenechá ujsť. Jedným z nich je aj pranie.

Kedykoľvek začnem triediť prádlo pred praním, pribehne Filip a sleduje moje počínanie. Keď je prádlo v práčke a dávam prací prášok a aviváž, tak netrpezlivo pobehuje po okraji vane. A akonáhle zapnem pračku a rozbehne sa bubon, Filip skočí do vane a uprie fascinovaný pohľad na odtokovú hadicu. Práčka ho nikdy nesklame a vypustí pramienok vody, ktorý Filip pozorne sleduje až k odtoku. Keď voda odtečie, spokojný Filip vyskočí z vane a pranie pustí z hlavy. Až do nasledujúceho plnenia pračky, za hodinu alebo za týždeň, všetko jedno.

Spomienky

Filip je zrejme vyvolávač duchov alebo aspoň spomienok. Vyvoláva spomienky na mačky, ktoré nás opustili niekoľko rokov pred jeho narodením.

Samozrejme, že nám neustále pripomína našu malú Bebe. Nežná sestrička Bonyho a Benjiho bola stelesnením prítulnosti a lásky. Malá chlpatá čiernobiela guľôčka sa presúvala od jedného člena rodiny k druhému a rozdávala lásku, ktorej mala nekonečné množstvo. Nemohla som si sadnúť do kresla, aby behom minúty nepribehla. Vyliezla do náručia a priadla ako o dušu. Keď som nebola k dispozícii ja, tak sa venovala niekomu inému.

Vždy sme sa smiali, že Bebinka má nohy len na to, aby sa od jedného človeka presúvala k inému. Pre Filipove sfarbenie a prítulnosť, ktorú prejavil už v pôvodnom domove, bolo jasné, že spomienky ne Bebinku budú ešte živšie, ale že svojim správaním oživí aj niektoré spomienky na jej matku Kiku, to som nečakala.

Kedysi som veľa šila, ale v poslednej dobe som to nejako zanedbala. Kvôli operácii Mišky a Bonyho nedobrému zdravotnému stavu sme odpískali dovolenku v Tatrách, a tak som sa zastavila v svojom obľúbenom obchodíku s látkami a neodolala som. Rozhodla som sa využiť dovolenku ináč. Keď som si našla čas na šitie, rozprestrela som látku na zemi a začala rozkladať strih. Zrazu priletelo čiernobiele torpédo a látka s kocúrom skončila na jednej kope. A na mňa dýchli staré spomienky.

Naraz som bola v dobe pred skoro pred dvadsiatimi rokmi a miesto čiernobieleho krátkosrstého kocúra tu bola čierna chlpatá peržanka, ktorá nečítala správne knihy, a tak nevedela, že perzské mačky sú pokojné a málo temperamentné. Nebolo pre Kiku väčšej radosti, ako keď som začala rozkladať látku a prikladať strih. Počkala si, až som zopár dielov prišpendlila a vyrazila. Z jedného alebo druhého boku gauča vystrelila a látka, strih aj mačka skončili v jedno klbku na druhom konci izby.

Pretože jediný priestor, kde som mohla rozložiť látku, najmä ak som strihala niečo väčšie, bola obývačka, ktorá sa nedá zatvoriť, jej radostiam nestálo nič v ceste. A pravdu povediac, ja sama som sa bavila, keď som videla jej rozžiarené oči a prestupujúce zadné labky, ako sa chystala vystreliť. K mojej tolerancii jej zábavy prispelo aj to, že nikdy žiadnu látku nepoškodila, aj keď strih dostal pekne na frak.

Samozrejme, strihanie látky sa predĺžilo, pretože Kika si s nadšením ulovenie látky niekoľkokrát zopakovala, ale nakoniec sme sa vždy skončili pri obojstrannej spokojnosti - Kika sa pobavila a ja som mala vystrihnutú látku. Bohužiaľ, Filip nebol k látke taký pozorný, takže keď som mu látku stiahla z pazúrikov, tak skončil vyvretý na logii, odkiaľ ma smutne sledoval.

Ďalšiu spomienku na Kiku vyvolal, keď mi z pohára ukradol slamku. Behal a lietal po byte, prenášal slamku v papuľke ako pirát, preháňal ju po dlážke a hral s ňou svojský futbal. Vyskakoval meter do výšky, keď sme mu ju zobrali a spomienky boli zase späť. Slamka bola vždy najobľúbenejšou Kikinkinou hračkou aj malým Bubulákom ju nosila a predvádzala, ako sa s ňou hrá.

Ale ani jeden z jej potomkov jej nadšenie pre slamky nezdedil, aj keď ceruzky pred nimi nikdy neboli veľmi v bezpečí. A naraz sa zase u nás objavila mačka, pre ktorú slamka je tou najúžasnejšou hračkou, ja sa cítim o 20 rokov mladšia a vyťahujem slamky z načatého balíka, kúpeného ešte pre Kiku.

Nie len Filip...

Ale duchov dokáže vyvolávať nie len Filip. Spomienky na Bebe nám ožívajú hlavne pri sledovaní Mandy. Sladká Mandy, krátkosrstá murinka, nám pripomína nežnú Bebinku svojím správaním. Jej neúnavná starostlivosť o ostatných členov mačacej rodiny je verným obrazom Bebinkinej opatery. Aj keď Bebe milovala ľudských členov svojej rodiny, usilovne dbala, aby ani jeden z jej bratov nechodil po svete neupravený a keď sa niektorý dostal do jej praciek, nemal šancu na únik skôr, kým nebol vyumývaný podľa jej predstáv. A keď vidím Mandy usilovne pucovať Benjiho tvár, často sa mi vynorí pred očami podobný obrázok, ale pracujúca mačička má chlpatú čiernobielu tváričku.

Je skvelé mať Filipa, ale je úplne úžasné chovať mačky.