Nudíte sa? Tak si obstarajte mačku, najlepšie niekoľko, napríklad tak štyri. Ak sa vám to zdá málo, tak si k tým mačkám obstarajte psa. To sa už nudiť zaručene nebudete.

Simba a česanie.

Simba miluje česanie. Vlastne viac ako miluje, on ho vyžaduje ako nutnosť. Deň, keď mu aspoň štvrť hodiny intenzívne nekefujem hustý kožúšok, sa mu neráta.

A čo Simba miluje, to musí mať. A keď sa Simba niečo musí mať, tak sa dokáže ozvať. A keď sa Simba ozve, tak je v záujme zachovania neporušeného sluchu a nervov veľmi vhodné mu vyhovieť.

Keby niekto podľa Simbu učil dieťa, aké zvuky vydáva mačka, tak by dieťa vyrástlo v presvedčení, že mačky robia „UUÁÁÁÁÁOOOOUUUU!!!“. Zabudnite na nežné „mňau“. To do Simbovho repertoáru rozhodne nepatrí. Nomen omen, videl už niekto mňaukajúceho leva?

A pokiaľ naše uši odolajú, nastupuje druhá zákernejšia zbraň, používaná pre len pre tento účel. Keď nezaberie hulákanie, začne Simba vydávať zvuky zúfalého maličkého mačiatka v poslednom ťažení. Nežné ale prenikavé kvílivé tóny. Zvuky tak drásajúce našu nervovú sústavu, že úspech má zaručený.

Najčastejšie sa posadí v predsieni na poličku a spustí svoj koncert, ale občas sa realizuje v kuchyni na poličke, kde jedáva. A len čo sa pohnem, tak vletí do izby a vyskočí na posteľ v nadšenom očakávaní nadchádzajúcich radostí.

A tak jedného dňa tiež spustil svoj koncert, tentoraz v kuchyni. Pretože bol najedený, vedela som, že sa domáha svojej dennej dávky česania. Hneď po prvých tónoch som vstala a rovno som sa vybrala do izby. Simba zostal taký zaskočený expresným splnením svojej požiadavky, že na chvíľu stratil reč a zostal sedieť na poličke. Bol to síce len moment, ale stačil na to, aby sa Iris pobrala za mnou a sadla si do dverí izby.

Keď sa Simba spamätal, rozbehol sa priam obrími skokmi za mnou. Ale keď sa vynoril spoza rohu, zistil, že vchod do izby je obsadený. Na mieste zabrzdil, ale s úžasom zistil, že hoci stojí, aj tak ide a to presne na sediaceho psa. Pohľad na jeho šokovanú tváričku bol nezabudnuteľný. Nemenej bola šokovaná Iris, keď sledovala, ako sa na ňu šinie sediaci kocúr.

Keď sa Simba konečne prestal pohybovať tesne pred skamenenou Iris, nezaváhal ani okamžik, vyskočil na poličku a odtiaľ sledoval Iris a podlahu a zrejme špekuloval nad tým, ktorý z nich to spôsobil. Jasné bolo len jedno, nemieni znovu nič riskovať a z poličky sa nepohne.

Nakoniec som musela pre neho ísť a odniesť ho na posteľ, kde sa pod vplyvom kefovania upokojil. A vôbec mu nevadilo, že na tej istej posteli sa po chvíli uvelebila aj Iris.

Iris, brabantík

Foto: autorka.