To, čo sa udialo posledné dni na Cypre, je názorná ukážka, ako zlikvidovať euro. Že v Bruseli rozhoduje partička politikov bez štipky zodpovednosti, je známe už dlho. Že spravia takto fatálne rozhodnutie, predsa len prekvapuje.
Čo sa vlastne stalo? Ako je známe, Cyprus je daňový raj a už roky sa tam prepierajú veľké množstvá peňazí. Maličký Cyprus s menej ako jedným miliónom obyvateľov je zároveň najväčším investorom v Rusku a myslím, že to hovorí za všetko.
Práve preto je záchrana Cypru tak ošemetná. Je zrejmé, že sa budú zachraňovať aj peniaze ruskej mafie, slovenských oligarchov a pod. Len sa nevie presne koľko. A tak vymysleli bruselskí politici (viem, toto označenie je trochu vágne, no zrazu sa ako pôvodca tohto skvelého nápadu nik nehlási), že zavedú jednorazovú daň z vkladov. V skutočnosti sa nejedná o daň. Daň je totiž platba, ktorá ide do rozpočtu tomu, kto ju uzákonil a je známa vopred. Daň nesmie byť retroaktívna a daň je platba neúčelová. V skutočnosti sa jedná o znárodnenie časti úspor. Všetkých, aj tej babičky, ktorá si celý život šetrila na dôchodok. Možno si súdruhovia z Bruselu nevšimli, že časy kolektívnej viny sú za nami.
Práve vám postál rozum? Nič si z toho nerobte, nachádzate s v eurozóne. Zobrať niekomu neohlásene 10% z jeho úspor, či spraviť znárodnenie, aké Slovensko zažilo vo februári 1948, je v podstate to isté, rozdiel je len v percentách. O to horšie, že vklady sú v celej eurozóne, vrátane Cypru, garantované do 100 tisíc eur.
Celé peňažníctvo je len a len o dôvere. O dôvere, že za papierik s nápisom "100 euro" dostanete tovar, ktorý nesie cenovku "100 euro". A samozrejme o tom, že to, čo nemáte v papierikoch, ale v banke na účte, funguje rovnako. Ako len mohli ministri financií urobiť túto megahlúposť a dôveru v našu spoločnú menu takto podkopať. Dnes už celý svet vie, že Brusel v mene svätej vojny o záchranu eura nemá žiadne zábrany používať socialistické metódy a konfiškovať ľuďom majetok.
To, čo za posledné štyri dni predviedla eurozóna, je niečo strašidelné aj z iného dôvodu: namiesto toho, aby na zlé investície doplatili investori a na zlé hospodárenie doplatili akcionári bánk (a manažment), mali doplatiť sporitelia. Najskôr všetci, potom už len tí väčší. Nakoniec cyperský parlament nemal odvahu (ani jeden poslanec nehlasoval za) a čiastočné znárodnenie vkladov neschválil. Už doteraz vzniknutá škoda je však obrovská a dôvera fuč. Nik sa nebude čudovať, keď si obyvatelia Španielska či Talianska začnú vyberať peniaze, meniť ich na iné meny ako euro a ukladať do bánk mimo eurozóny.
Ako náhle otvoria na Cypre banky, vyberú si všetci sporitelia svoje úspory. Takto masívne poškodiť euro, otriasť dôverou a zároveň vyvolať paniku, to sa len tak ľahko nevidí. Nehovoriac vzniknutých hospodárskych škodách priamo na Cypre. Cypersky bankový priemysel, je už dnes defacto zlikvidovaný.
Štátom nariadené zatvorenie bánk je celosvetovo mimoriadne zriedkavá udalosť, lebo to fakticky okamžite poškodzuje reálne hospodárstvo. Keď prestanú v hospodárstve kolovať peniaze, je to to isté, ako keď v tele prestane kolovať krv. Smrť prichádza v podstate okamžite. Dnes je to piaty deň, čo sú cyperské banky zavreté, otvoriť majú až budúci utorok, to je celkovo 10 dní. Škody sú už teraz obrovské. Zlikvidovať grécku ekonomiku trvalo "záchrancom" tri roky, na Cypre to týmto tempom zvládnu za tri týždne. Pokiaľ toto bolo zámerom Bruselu, tak sa to podarilo dôkladne.
Za tento nebezpečný a hlúpy návrh hlasoval aj náš minister financií, Peter Kažimír a mohol by slovenskej verejnosti vysvetliť, prečo tak urobil. Chcem veriť, že vie za čo hlasoval a prečo.
Skutočne poctivé riešenie je nechať väčšinu bánk skrachovať a povedzme niekoľko systémovo relevantných bánk zoštátniť. Tým prídu v prvom rade investori a akcionári bánk o svoje peniaze. Zároveň by sa mala cyperská vláda postarať o ochranu vkladov obyvateľstva do určitej výšky.
V každom prípade s týmto nemá Slovensko ako najchudobnejšia krajina eurozóny nič spoločné. Preto je vrcholne nezodpovedné, aby sme my posielali citeľne bohatším Cyperčanom 80 miliónov eur (zatiaľ len ako záruky, no už ich neuvidíme a jedného dňa ich budeme musieť reálne splatiť). Pripomínam, že 80 miliónov eur je asi 10 krát viac ako sa po dlhom hľadaní našlo na výtlky na slovenských cestách. Slovensko sa tohto nebezpečného "zachraňovania" nesmie zúčastniť.
20. marca 2013
Autor je předseda strany Sloboda a Solidarita
Převzato z RichardSulik.blog.sme.sk se souhlasem autora