Aj preto som v nedávnej diskusii s klimatológom Ladislavom Metelkom tvrdil, že súčasné extrémne prejavy počasia s klimatickou zmenou súvisia, odpoveď bola prekvapivo nasledovná:

„Pane Ači, to, že se takové věci vyskytnou, nelze dávat do souvislosti s globálním oteplováním. Ty tady byly, jsou a budou. Co by mohly změny klimatu ovlivnit, je četnost a intenzita těch událostí, ale to je třeba samozřejmě vyhodnotit až za nějaký čas, statisticky, s jistou mírou nespolehlivosti, jako ve všem ve statistice. Ale dávat jednotlivé události do jasné příčinné souvislosti se změnami klimatu nebo globálním oteplováním prostě NELZE.“

To je ale výrazne iné tvrdenie, ako nám ponúka popredný americký klimatológ, Kevin Trenberth, expert na spojenie medzi klimatickou zmenou a extrémnym počasím:

„Je nezodpovedné nezmieniť klimatickú zmenu... Prostredie, v ktorom sa všetky tieto búrky a tornáda vyskytujú, sa zmenilo následkom ľudských aktivít.“

Profesor Michael Mann zasa tvrdí:

„Klimatická zmena je prítomná v každom jednom prejave počasia.“

Ako to teda je? Ja vidím v týchto tvrdeniach zásadný rozdiel. Pán Metelka píše, že zmeny podnebia „by mohli ovplyvniť početnosť a intenzitu“, to znamená, že táto súvislosť je nejasná – zatiaľ nepreukázaná, hypotetická. Ja ale tvrdím, že klimatická zmena (extrémne) počasie už „preukázateľne ovplyvňuje“. Poďme sa na dôkazy pozrieť.

Prípadová štúdia I: Záplavy v Austrálii 2011

O tejto udalosti pán Metelka píše:

„A pokud jde o Austrálii - to byl poměrně typický důsledek La Nina.“

La Nina a nič viac? Najdrahšia katastrofa v histórii Austrálie, ktorá podľa odhadov spôsobila škody za 30 miliárd dolárov, je typický dôsledok La Nina? Podľa austrálskeho meteorologického úradu (BOM) zažila Austrália najdaždivejšiu jar (september-november) od počiatku meteorologických meraní, tj. za posledných 111 rokov. Vo výročnej správe BOM sa tiež píše:

„Rekordné mesačné teploty morí v okolí Austrálie boli zaznamenané v marci, apríli, júni, septembri, októbri, novembri a decembri.“. Povrchové teploty morí v okolí Austrálie za mesiac november zobrazuje nasledujúci graf:

Moja otázka znie: „Ako je možné, aby rekordné teploty oceánov neprispeli k (rekordným) zrážkam?“ A ak prispeli, stále nie je možné spájať klimatickú zmenu (tj. trendový nárast teplôt oceánov) so záplavami v Austrálii?

Prípadová štúdia II: Sucho v Európe 2003

V roku 2003 postihlo podľa oficiálnych údajov Európu sucho najhoršie za posledných približne 500 rokov (Luterbacher a kol., Science, 2004). Peter Stott a kol. (2004) publikovali v časopise Nature na túto tému článok a v abstrakte píšu:

„S použitím hraničnej hodnoty pre priemernú teplotu v lete, ktorá bola prekročená od začiatku inštrumentálnych meraní v roku 1851 iba v roku 2003, odhadujeme, že je veľmi pravdepodobné ( >90 %), že ľudský vplyv prinajmenšom zdvojnásobil riziko vĺn horúčav prekračujúcich túto hranicu.“

Prípadová štúdia III: Záplavy na rieke Mississippi 2011

Na rieke Mississippi práve prebiehajú historické záplavy. Meteorológ Jeff Masters k situácii píše:

„Výnimočne teplý vzduch prichádzajúci z Mexického zálivu, ktorý dosiahol 3. najvyššie aprílové teploty v histórii, spôsobil na Floride, v Lousiane a Texase apríl s teplotami v prvej desiatke.“

Tento teplý vlhký vzduch sa zrazil s výnimočne studeným vzduchom prichádzajúcim z Kanady, ktorý spôsobil najchladnejšie aprílové teploty vo Washingtone, Oregone a Idahu (v prvej desiatke najchladnejších aprílov). Bez zaujímavosti nie je ani skutočnosť, že na rieke Mississippi boli:

* v roku 1993 200 až 500ročné záplavy

* v roku 2001 50 až 100 ročné záplavy

* v roku 2008 200-ročné záplavy

Prípadová štúdia III: Amazonský les

V roku 2005 postihlo Amazóniu historické sucho. Peter Cox a spolupracovníci analyzovali úlohu aerosólov a skleníkových plynov vo výskyte sucha v Amazónii. V abstrakte článku píšu (Cox a kol., Nature, 2008):

„V tejto štúdii analyzujeme klimatické projekcie vo vzťahu k suchu v roku 2005 v Západnej Amazónii, ktoré bolo spojené s neobvykle vysokými povrchovými teplotami Severného Atlantiku (SST). Ukazujeme, že pokles zrážok v suchom období (Júl-Október) z Západnej Amazónii dobre koreluje s indexom severo-južného gradientu SST. ...Simulácie s použitím toho istého modelu pre 21. storočie ukazujú silnú tendenciu k tomu, že podmienky spojené so suchom v roku 2005 budú oveľa častejšie, ako dôsledok pokračujúceho poklesu znečistenia aerosólov na Severnej pologuli.“

Autori v článku tiež ukazujú, že sucho, ktoré sa dnes vyskytuje s frekvenciou každých 20 rokov, sa pri koncentrácii CO2 450 ppm bude vyskytovať s frekvenciou každé dva roky, a pri koncentrácii 600 ppm sa bude vyskytovať v 9 z 10 rokov.

To, že sucho v roku 2005 súviselo najmä s neobvyklými teplotami v Atlantiku ukázala aj práca Marengo a kol. (2008) publikovaná v časopise Philosophical Transactions of Royal Society B.

V roku 2010 zažila Amazónia sucho, ktoré malo väčší rozsah a rozsiahlejšie dopady, ako historické sucho v roku 2005. „Paradoxne“, v roku 2009 zažila Amazónia najhoršie záplavy za posledných 56 rokov.

Záverečná otázka na pána Metelku, a tým pádom (pravdepodobne) aj na celú mainstreamovú klimatológiu:

Akú štatistku potrebujeme na to, aby sme mohli bez výčitiek svedomia spájať klimatickú zmenu a extrémy počasia?