„Píšem len horory. A pornografiu.“ Takto začína medailón Jozefa Kariku v zborníku Fantázia 2009. Práve posledné dva výbery najlepších poviedok zo súťaže Cena Fantázie predstavili tohto autora širšej verejnosti. Jeho písanie sa vyznačuje krvavosťou, naturálnosťou, perverznosťou ale aj zmyslom pre gradáciu deja, uveriteľné psychické poruchy či vykreslenie bezútešného prostredia.

Ani sme sa nenazdali a máme tu jednu z najvýraznejších postáv mladej generácie slovenských spisovateľov. Okrem toho, že získal hororovú cenu Béla, nám najnovšie prináša svoj prvý román V tieni mafie. A aby to nebolo málo, nová knižka si to v predajnosti na Slovensku začala rozdávať so skúsenými bestselleristami ako sú Dominik Dán či nejaký Dan Brown...

Treba na rovinu povedať, že V tieni mafie nepatrí medzi fantastiku (aj keď svojou agresívnosťou má k hororu blízko), minimálne autor si však určite zaslúži našu pozornosť.

Jozef Karika okrem už spomínaného románu a poviedok napísal „non-fiction“ knihy Slovanská magie, Zóny stínu, Mágia peňazí, K.P.M.P.Z., Brány meonu a Liber 767 vel Boeingus.

Pre koho píšeš?

Zatiaľ nemám vytipovanú žiadnu obeť, ktorú by som chcel terorizovať tým, že píšem výhradne pre ňu. Dokonca sa snažím rukopismi neobťažovať zakaždým tých istých ľudí. Neexistuje žiadny ideálny čitateľ, ktorého by som mal pred vnútorným zrakom, keď píšem. Niektoré moje knihy, napríklad Zóny tieňa, sú určené pre úzky čitateľský okruh. Iné, napríklad V tieni mafie, pre masy. Oba tieto štýly vnímam ako rovnocenné. Každý z nich sa dá robiť buď dobre alebo zle. V prvom rade musím byť s napísaným spokojný ja sám, čo je častokrát dosť ťažké.

Tvoje predošlé knihy neboli beletristické, prečo si sa rozhodol pre román?

Chcel som si vyskúšať, či dokážem napísať aj niečo také. Okrem toho vo mne už dlhšie hlodali rôzne príbehy mojich rovesníkov, priateľov i mňa samého, ktoré si zaslúžili beletristické spracovanie. Inak povedané – boli natoľko silné, že som ich v sebe nedokázal udržať a potreboval som ich zo seba dostať, literárne vykričať. Tak som to urobil, asi naozaj natvrdo. Pri spätnom pohľade som spokojný, lebo mám z knihy úprimný dojem autenticity, aj keď miestami veľmi tvrdej.

Ako by si svoju novú knihu predstavil jednou vetou?

Kniha o odvrátenej strane našich životov.

Aké to je napísať knihu, ktorá je ešte pred vydaním bestsellerom a súťaží so Strateným symbolom Dana Browna?

Dobré. Aj keď súťažiť prvotinou de facto neznámeho slovenského autora s novinkou Dana Browna je asi také vyrovnané ako súboj Supermana so Stephenom Hawkingom. Aj výsledok tejto súťaže je pre mňa zhruba podobný.

Čitateľom si sa predstavil aj ako autor krvavých hororových poviedok. Dočkáme sa ich niekedy v knižnej podobe?

Netuším. Niečo sme aj plánovali, no akosi to zakapalo a momentálne nemám čas ani zvyšnú energiu riešiť to. Tie poviedky rozhodne neboli mainstreamovou záležitosťou, ani by som ich takto nechcel prezentovať. Ak by niekedy mali vyjsť knižne, tak asi len v nejakom menšom, špecializovanom vydavateľstve a bez mediálneho šialenstva, aké sa rozpútalo okolo V tieni mafie.

Často sa hovorí, že horor a predovšetkým splatter je najpodradnejší subžáner fantastiky. Čo ty na to?

Splatterová pornografia je podľa mňa ešte nižšie. Také čosi vraj píšem.

Tvoje poviedky bodovali v dvoch ročníkoch Ceny Fantázie. Ako veľmi sú pre teba literárne súťaže dôležité?

Životne dôležité. Tie dve tretie miesta, čo som krvopotne získal, sú mojou motiváciou, stále si to pripomínam. Teraz vážnejšie – Cena Fantázie je perfektná súťaž a určite aj vďaka nej som sa beletristicky osmelil. Môžem len odporučiť – spätná väzba, akú tu začínajúci autori získajú, je neoceniteľná.

Sleduješ aktuálny česko-slovenský knižný trh? Máš obľúbených domácich autorov?

Sledujem, ale nie práve horlivo. Dosť ma zaráža, o akých banalitách tu niektorí ľudia dokážu dokola písať. Najmä v súvislosti s tým, v akej dobe žijeme, čo všetko sa okolo nás deje a koľko ťažkých a dôležitých námetov vidím totálne prehliadaných. Z našich autorov si rád prečítam napríklad Dominika Dána alebo Petra Pišťanka. Zo starších Švantnera, Ťažkého, Urbana, Mňačka, Jaroša... Najväčší dojem na mňa však urobila Mináčova Generácia. Najmä prvé dva romány tejto trilógie – ešte autentické a nepreniknuté komunistickou ideológiou. Tie ma doslova fascinovali a osobne ich považujem za jeden z najdôležitejších slovenských literárnych počinov 20. storočia.

S publikovaním v iných jazykoch už máš skúsenosti. Neuvažoval si o vydaní V tieni mafie v zahraničí?

Mal som takéto dotazy napríklad z Čiech. V tejto chvíli to neviem ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Ale V tieni mafie je román určený najmä pre Slovákov. A myslím, že Slováci mu aj najlepšie rozumejú. Aspoň podľa doterajších ohlasov. Zdá sa, že v knihe sa podarilo zachytiť to, čím tu za posledných dvadsať rokov všetci chtiac-nechtiac žijeme. Možno aj preto je taká úspešná. Samozrejme, odhliadnuc od mojej literárnej geniality, o ktorej sa pred zrkadlom presviedčam, keď som sám a nikto sa na mňa nedíva.

Ako by si charakterizoval vývoj teba ako autora po vydaní siedmich kníh?

V niektorých oblastiach progres, v iných značne degeneratívny vývoj. Asi by som to ani necharakterizoval ako kontinuálny vývoj. Skôr diskontinuálne striedanie rôznych tvorivých zážitkov, autorských polôh a rozpoložení. Každá kniha pre mňa predstavuje iný druh kreatívneho experimentu. Tá rôznorodosť ma teší. Ťažko sa to uchopuje ako nejaký jednotný umelecký, či literárny celok. Práve to sa mi páči. Všetky tie knihy sú odlišné a každá jedna z nich ma charakterizuje, resp. necharakterizuje rovnako dobre. Jediným negatívom na tom je, že čitatelia, ktorí majú tendenciu charakterizovať ma na základe niektorej z kníh, bývajú neraz sklamaní mojim ďalším počinom, ktorý je celkom iný než to, čo čakali.

Čo pripravuješ najbližšie?

V priebehu posledných desiatich mesiacov mi vyšli tri knihy – na Slovensku, v Čechách a v Štátoch. K tomu dianie okolo Ceny Fantázie 2009 a ďalšia poviedka v najnovšej Fantázii. Okrem toho pracujem a snažím sa aj normálne spoločensky fungovať. Takže v najbližšej dobe chcem mať od písania, literatúry a nekonečných korektúr pokoj. Chcem sa venovať dáme, rodine a záhradkárstvu.

Ďakujem za rozhovor.

Martin Kochlica

Související odkazy:

• Povídka Samota
• Prečo na Slovensku vypukne občianska vojna
• Recenze Bran meonu
• Autorův web
• Rozhovor o knize V tieni mafie