17.11.2018 | Den boje za svobodu a demokracii


EVROPA: Řecké problémy i ve Španělsku?

14.7.2015

Eurozóna sa už viac ako 5 rokov neúspešne (a zbytočne) snaží riešiť problémy s dlhmi v Grécku. No aj keď je ohľadom Grécka taký veľký rozruch, grécka ekonomika predstavuje len zhruba 1,8 % celkovej ekonomiky eurozóny.

Niečo úplne iné je však Španielsko, ktorého ekonomika predstavuje až 10,5 % celkového HDP eurozóny. Podobná situácia v Španielsku by tak eurozónu bolela podstatne viac. A je možné, že k tomu príde už na jeseň tohto roku.

Podobné vízie u španielskych ľavičiarov

Podobné vízie, aké mala v Grécku strana Syriza, má pre eurozónu aj španielska strana Podemos. Ak táto strana uspeje vo voľbách, plánuje odpísať časť dlhu, podľa „legitimity a kritérií sociálnej spravodlivosti.“

A keďže „sociálnej spravodlivosti“ nie je nikdy dosť, Podemos chce zaviesť tiež 35-hodinový pracovný týždeň, zakázať prepúšťanie pracovníkov u ziskových firiem, zvýšiť minimálnu mzdu a zaviesť „maximálnu mzdu“ a, samozrejme, zvýšiť dane bohatým a zrušiť úsporné opatrenia.

Čo na tom, že dnešné „úsporné opatrenia“ v Španielsku majú skôr kozmetický charakter a financovanie španielskej vlády nie je dlhodobo udržateľné ani pri dnešnom míňaní.

Eurozóna sa teda má na čo tešiť.

Podemos je navyše už dnes počtom členov druhou najväčšou stranou v Španielsku a vo volebných prieskumoch sa umiestňuje na druhom až treťom mieste, pričom istý krátky čas bola dokonca najpopulárnejšia.

V prípade volebného víťazstva navyše Podemos sľubuje, že v rokovaní s eurozónou bude úspešnejšia ako Gréci. Líder Podemos Pablo Iglesias vyhlásil, že uspeje tam, kde jeho ideologickí príbuzní v Grécku zlyhali.

Eurozóna môže zažiť nočnú moru

Šancu na úspech Podemos pri rokovaní s eurozónou možno zvýši aj to, že vzhľadom na podstatný rozdiel vo veľkosti ekonomík Grécka a Španielska eurozóna nebude môcť požiadavky Španielska len tak zmiesť zo stola.

No ani keď sa Podemos do vlády nedostane, eurozóna zďaleka nebude za vodou.

Tento rok sú totiž parlamentné voľby aj v Portugalsku, v ktorom medzi obyvateľstvom vládne podobná nálada ako v Španielsku a Grécku.

Podobne si skôr či neskôr aj obyvatelia Talianska môžu povedať, že splácať kolosálny dlh vo výške 132 % HDP nie je veľmi „sociálne spravodlivé“ a ústupky tak budú žiadať aj oni. Ekonomika Talianska je však citeľne väčšia ako ekonomika Španielska, Grécka a Portugalska dokopy, a tak tu by už išlo o problém, ktorý by mohol eurozónu položiť.

Koniec koncov, míňať z cudzieho a regulovať každú jednu časť životov ľudí nie je možné donekonečna. Ak teda má eurozóna prežiť, návrat k zodpovednejšiemu hospodáreniu a menšej byrokracii je nevyhnutný.

Zdroj:
1. http://www.thetimes.co.uk/tto/news/world/europe/article4484240.ece
2. http://www.forbes.com/sites/mikegonzalez3/2015/06/17/europes-struggles-with-multiculturalism-can-teach-america-lessons/
3. http://www.breitbart.com/london/2015/07/02/spains-radical-leftist-podemos-drops-in-polls-as-greek-crisis-rolls-on/

Autor je europoslanec, předseda slovenské strany Svoboda a solidarita

Převzato z Sulik.sk se souhlasem autora



Diskuse


B. Rybák
13:15
15.7.2015

J. Schwarz
15:33
14.7.2015

J. Plzák
10:16
14.7.2015

J. Mrázek
10:06
14.7.2015

Z. Švrček
8:50
14.7.2015

Z. Švrček
8:51
14.7.2015

P. Lenc
7:59
14.7.2015

K. Frauknecht
7:49
14.7.2015

Z. Švrček
8:39
14.7.2015

počet příspěvků: 14, poslední 15.7.2015 01:15









 Neviditelný pes
Toto je DENÍK: do sítě jde obvykle nejpozději do 8.00 hod. aktuálního dne. Pokud zaspím, opiji se, zešílím nebo se zastřelím, patřičně na to upozorním - neboť jen v takovém případě vyjde Pes jindy, eventuálně nikdy.
Šéfredaktor Ondřej Neff (nickname Aston), příspěvky laskavě posílejte na adresu redakce Jiřímu Wagnerovi, redaktorovi NP (nickname JAG). Rubriku Zvířetník vede Lika.