25.5.2016 | Svátek má Viola






EVROPA: Krize eura skončila?

17.10.2014

Alebo ako za krízu schovať obrovský tunel

No čo? Myslíte si, že kríza eura je zažehnaná? Alebo je len ticho pred búrkou? Ani jedno. Ide len o obrovský tunel organizovaný Európskou komisiou. A môžete hádať, kto to bude platiť.

Avšak, začnime po poriadku.

V pondelok, 20. októbra, navštívi Bratislavu šéf trvalého eurovalu (ESM), Klaus Regling. 

Tento pán, ktorý je verejnosti neznámy, sedí na obrovských peniazoch, ktorých sa v júni 2012 zriekli členské štáty vrátane Slovenska vďaka nekonečnej hlúposti svojich politických zástupcov. Reč je o pol bilióne eur (500 miliárd), čo je asi 50 rokov daňových príjmov Slovenska.

Tak tento Klaus Regling príde do Bratislavy, aby diskutoval na tému „Is the € Crisis 

over?“ (Skončila kríza eura?), pritom v skutočnosti pôjde o niečo úplne iné:

Pripraviť verejnosť na to, že peniaze z eurovalu budú použité na niečo úplne iné, ako bolo sväto sväte sľúbené – na dotáciu južných krajín a nie na „záchranu“ eura.

Najprv pár slov ku kríze eura

Eurokríza vznikla začiatkom roka 2010 preto, že súkromní investori prestali byť ochotní požičiavať niektorým členským krajinám ďalšie a ďalšie peniaze. Dôvodom bola oprávnená obava, že novo požičané peniaze nebudú nikdy splatené. Celé to začalo Gréckom, ktoré v tom čase malo verejný dlh 130 percent HDP. Je úplne logické, že investori mali obavy, či grécka vláda niekedy splatí vydané dlhopisy (dnes vieme, že nesplatí).

Ku Grécku sa pridalo Portugalsko, Taliansko, Španielsko a Írsko (i keď Írsko z trochu iných dôvodov).

Verejné dlhy boli extrémne a spôsobili krízu eura a je logické, že ak chceme dnes hovoriť o skončení krízy eura, mali by verejné dlhy uvedených krajín byť nižšie. Lenže dnes má Taliansko verejný dlh 140 percent (namiesto 120 pri vypuknutí krízy), verejný dlh Španielska je 100 percent (namiesto 60 pri vypuknutí krízy), Grécko išlo zo 130 na 175 percent (a to napriek 100 miliardám eur odpustených dlhov) a Portugalsko skočilo z 85 na 135 percent. Tu je názorná ukážka na príklade Portugalska:

nárast verejného dlhu Portugalska

Portugalsko: nárast verejného dlhu z 85 % pri prepuknutí krízy na 135 % dnes.

Všetky problémové krajiny dosahujú nové a nové rekordy verejného dlhu a je teda zrejmé, že ak kríza eura bola spôsobená vysokým verejným dlhom niektorých krajín, nemôže byť skončená pri ešte vyšších verejných dlhoch.

Zásah Európskej centrálnej banky v rozpore s Európskou ústavou

Podstatná otázka teda je, prečo sa o kríze už nehovorí, napriek tomu, že verejné dlhy neklesli, naopak, stúpli. Preto, lebo…

Európska centrálna banka (ECB) prijala takzvaný program OMT, čo je nič iné ako vystavenie bianko šeku a teda doslovné tlačenie peňazí.

Inými slovami, v septembri 2012 ECB rozhodla, že v budúcnosti vykúpi všetky dlhopisy ktoréhokoľvek štátu eurozóny, ak by ich tento nevedel splatiť.

Skúste si predstaviť chudobného suseda, ktorý si od vás požičia toľko peňazí, že začnete mať obavy, či ich vôbec niekedy splatí, a na scénu vstúpi bohatý majiteľ bytovky, ktorý sa vám zaručí, že v budúcnosti splatí všetky dlhy chudobného suseda. No je predsa logické, že opäť budete ochotný chudobnému susedovi požičiavať ďalšie peniaze, samozrejme za slušný úrok. Lenže práve takéto konanie Európskej centrálnej banky je v rozpore s Európskou ústavou.

O čom bude pondelková konferencia?

Kríza teda logicky neskončila, len je chvíľu ticho. Ticho pred búrkou. Toto pán Regling zaručene vie, i keď v pondelok bude hovoriť niečo iné. Takisto jeho dvaja spolurečníci, štátny tajomník z Ministerstva financií, Vazil Hudák, a viceguvernér NBS Karol Mrva, budú rozprávať to isté a tľapkať sa po pleci, ako dobre zvládli krízu…

Lenže pondelková konferencia nebude v skutočnosti o kríze eura, ale o príprave odbornej verejnosti na vytunelovanie peňazí nazbieraných v trvalom Eurovale. Preto sa aj v pozvánke nachádza nenápadná vetička „Can we use the ESM to stimulate growth?“ (Vieme použiť ESM na podporu rastu?).

Nový šéf Európskej komisie, Jean Claude Juncker, totiž už celé týždne básni o tom, ako chce podporiť rast. „Podporiť rast“ je krycie slovo pre robenie nových dlhov. Rozpráva o tom, ako chce použiť stovky miliárd eur na stimuláciu rastu, a komu doteraz nebolo jasné, odkiaľ chce Juncker tieto peniaze vziať, sa nebude stíhať čudovať: z trvalého Eurovalu (ESM).

„Stimulácia rastu“ znie pekne, moderne, vznešene… nejde však o nič iné ako pchanie peňazí tam, kde si nenašli cestu samé od seba. Napríklad grécke diaľnice, ktoré sú vybudované tak, že nielen my, ale aj veľa iných štátov môže ticho závidieť. Alebo najrôznejšie programy na boj proti kríze, proti nezamestnanosti mladých, na lepšie klimatické ciele, na eurofondy, ktoré sa rozkrádajú, a všeličo iné. Toto majú socialisti jednoducho v krvi – rozdávať peniaze, ktoré im nepatria.

O toto pôjde pánovi Reglingovi na pondelňajšej konferencii. O to, ako vytunelovať peniaze z ESM. Tieto totiž, odkedy ECB vystavila bianko šek, už netreba na záchranu eura. Samozrejme, politici by nikdy neprišli na nápad peniaze z ESM jednoducho vrátiť a celý ten nepotrebný nezmysel len tak rozpustiť, a preto vymýšľajú do neba volajúce hlúposti o podpore rastu. Samozrejme nefungujúce, zato výdatne podporujúce korupciu.

Keby totiž Európska komisia a pán Regling chceli naozaj debatovať (ako píšu v pozvánke), pozvali by si aj niekoho s opačným názorom. Povedzme niekoho z renomovaných ekonómov, napríklad Karpiša, Oravca, či Jurzycu.

Ale, ako som písal vyššie, o nejakú diskusiu tu predsa vôbec nejde.

Autor je předseda strany Sloboda a Solidarita

Převzato z RichardSulik.blog.sme.sk se souhlasem autora



Diskuse


J. Jurax
1:30
18.10.2014

J. Kanioková
19:16
17.10.2014

J. Jílek
16:46
17.10.2014

B. Rybák
14:11
17.10.2014

M. Prokop
14:42
17.10.2014

J. Jílek
16:38
17.10.2014

J. Kanioková
19:18
17.10.2014

P. Vaňura
13:15
17.10.2014

V. Venc
11:56
17.10.2014

M. Prokop
12:10
17.10.2014

J. Kanioková
18:45
17.10.2014

V. Vlach
8:51
17.10.2014

I. Schlägel
Jo.
7:43
17.10.2014

J. Mrázek
8:38
17.10.2014

M. Prokop
9:06
17.10.2014

V. Vlach
9:38
17.10.2014

M. Prokop
10:10
17.10.2014

J. Lepka
9:56
17.10.2014

J. Slanina
10:47
17.10.2014

J. Jílek
10:51
17.10.2014

J. Jílek
10:54
17.10.2014

S. Donát
11:47
17.10.2014

R. Gramblička
12:40
17.10.2014

J. Jurax
1:25
18.10.2014

počet příspěvků: 28, poslední 18.10.2014 08:21









 Neviditelný pes
Toto je DENÍK: do sítě jde obvykle nejpozději do 8.00 hod. aktuálního dne. Pokud zaspím, opiji se, zešílím nebo se zastřelím, patřičně na to upozorním - neboť jen v takovém případě vyjde Pes jindy, eventuálně nikdy.
Šéfredaktor Ondřej Neff (nickname Aston), příspěvky laskavě posílejte na adresu redakce Jiřímu Wagnerovi, redaktorovi NP (nickname JAG). Rubriku Zvířetník vede Lika.